Top udalosti

PUTOVANIE ZA HISTÓRIOU TATRANSKÝCH OSÁD

PRÍCHOD MIKULÁŠA V TATRANSKEJ LOMNICI, Mestský park 16.00.

TATRANSKÝ ĽADOVÝ DÓM

BETLEHEMY v ÚĽUV-e TATRANSKÁ LOMNICA

Yaro M. Kupčo – Vysoké Tatry

Vysadili osem miliónov stromčekov

  • 18.11.2019

Tatranská Lomnica, 18. novembra 2019

Od vetrovej kalamity, ktorá sa Tatrami prehnala 19. novembra 2004, uplynulo už pätnásť rokov. Tam, kde to bolo možné, sa aktívnym manažmentom podarilo kalamitné plochy obnoviť a dnes už na nich rastie mladý, pestrý les, ktorý by mal v budúcnosti lepšie odolávať podobným extrémom počasia či prírodným katastrofám.

Tatranská bóra zničila celkovo 12 600 hektárov lesa, z toho 8 737 hektárov na území v správe Štátnych lesov TANAP-u. Vietor poškodil 2 036 950 m³ drevnej hmoty, ešte do konca roka 2005 sa lesníkom podarilo spracovať až 87,8 % kalamity. Práce na odstraňovaní následkov víchrice Alžbety definitívne ukončili v máji 2006, avšak na základe rozhodnutí orgánov štátnej správy ochrany prírody nielen v bezzásahových územiach, ale aj tam, kde kalamitu mohli spracovať, museli úplne bez zásahu alebo vo forme tzv. biomasy ponechať v jednotlivých porastoch pätnásť až tridsať percent drevnej hmoty. Nespracovaná kalamita sa stala potravnou základňou pre podkôrny hmyz. Do roku 2014 lykožrút zničil 1 273 218 m³ drevnej hmoty, z toho 46 % bolo v bezzásahových územiach bez možnosti následnej asanácie. V súčasnosti už počet stromov poškodených lykožrútom presiahol rozsah vetrovej kalamity z novembra 2004.

Popri odstraňovaní následkov ničivej víchrice sa Štátne lesy TANAP-u pustili aj do Projektu rekonštrukcie, revitalizácie a obnovy zničených lesných ekosystémov, ktorého cieľom bolo vytvorenie stabilných lesov s prírode blízkou štruktúrou, ktorá by bola druhovo, vekovo i priestorovo pestrejšia ako štruktúra porastov pred kalamitou a zároveň schopných plniť spoločnosťou požadované funkcie. „Na plochách, kde sme mohli kalamitu spracovať, už dnes evidujeme mladý, druhovo pestrý les, ktorý by mal v budúcnosti lepšie odolávať podobným extrémom počasia či prírodným katastrofám. Pri umelej obnove využívame prirodzené procesy, to znamená, že v zásade všetky prípravné dreviny ako jarabina, breza, vŕba či osika, ktoré sa na jednotlivých plochách vyskytujú, nechávame a dopĺňame len to, čo sa tam už nedokáže prirodzene obnoviť,“ hovorí riaditeľ Štátnych lesov TANAP-u Maroš Petrík.

V rámci tzv. umelej obnovy lesníci od kalamity vysadili doteraz približne osem miliónov sadeníc, pričom dve tretiny predstavovali ihličnany a tretinu tvorili listnáče. Najväčšie zastúpenie mali už tradične smrek, smrekovec, borovica a jedľa, nechýbali však ani javor, jaseň, jelša, buk, brest či jarabina. Porasty obnovujú predovšetkým v lokalitách, kde prirodzené zmladenie z rôznych príčin absentuje, či už pre nedostatok zdrojov semena alebo nevhodnú genetickú štruktúru materskej populácie, prípadne došlo k jeho poškodeniu zverou, sadenice však vysádzajú aj tam, kde je potrebné urýchlene zastabilizovať porasty napríklad z dôvodu prevencie pred eróziou pôdy. Pri tom však využívajú výlučne dreviny, ktoré zodpovedajú prírodným podmienkam jednotlivých lokalít národného parku. O približne rovnako veľkú plochu, ako obnovili lesníci, sa vďaka prirodzenému zmladeniu postarala aj samotná príroda.

Hodnoteniu stavu a procesom v lesných ekosystémoch po prírodných disturbanciách bola venovaná aj medzinárodná vedecká konferencia, ktorá sa koncom októbra uskutočnila v Múzeu TANAP-u v Tatranskej Lomnici. Jej súčasťou bola aj exkurzia na výskumné plochy so spracovanou a nespracovanou kalamitou z novembra 2004, kde sa v súčasnosti okrem iného sledujú toky oxidu uhličitého, vody či energie pomocou unikátnej metódy eddy kovariancie. Viac informácií nájdete na http://www.lesytanap.sk/sk/tlacove-spravy/sprava/co-ukazal-tzv-pokalamitny-vyskum-1334/.

 

Spracovala: Mgr. Martina Petránová, koordinátor vonkajšej komunikácie Štátnych lesov TANAP-u

Tel.: 0902 130 778, 0903 987 594, e-mail: martina.petranova@lesytanap.sk

www.lesytanap.sk

regiontatry zakopane  sacr_footer

Projekt je realizovaný s finančnou podporou Ministerstva dopravy a výstavby SR