Tatranské informačné kancelárie Starý Smokovec 052/442 34 40 Tatranská Lomnica 052/446 81 19 Informácie

Vysoké Tatry vo filmoch

Vysoké Tatry boli už oddávna inšpiráciou pre mnohých tvorcov filmových diel. Filmári z rôznych krajín sveta prichádzali a stále prichádzajú do našich malebných veľhôr, aby zvečnili na plátno ich krásu. Vo väčšine diel sú Tatry sami sebou, avšak nájdu sa aj také filmy, kde Tatry zastupujú iné časti sveta ako napr. Transylvániu, Mongolsko, či Severnú Ameriku. Pozrite sa s nami v akých ikonických filmoch môžete uvidieť naše Vysoké Tatry, na ktoré sme všetci právom hrdí.

Stránka sa pravidelne aktualizuje o nové filmy.

Nosferatu (1922)

30 prípadov majora Zemana – 22. časť Tatranské pastorále (1974)

Náčelník Veľký had (1967)

Medená veža (1970)

Marco Polo (2. séria) (2016)

Román pro ženy (2004)

Šťastný Nový Rok (2019)

Noční jazdci (1981)

Orlie pierko (1972)

Román pro muže (2010)

Dôverný nepriateľ (2018)

Blood Red Sky (2021)

Chehre (2021)

Ski Fever (1966)

 

Nosferatu (1922)

Nosferatu, Eine Symphonie des Grauens, doslovne v slovenčine Nosferatu, symfónia hrôzy (v češtine Upír Nosferatu) je nemecký expresionistický nemý film z roku 1922 na motívy románu Brama Stokera Dracula. Film bol považovaný za natoľko strašidelný, že vo Švédsku bol až do roku 1972 zakázaný ako prílišne hrôzostrašný. Hlavnou postavou tohto ikonického hororu je gróf Orlok, ktorého stvárnil nemecký herec s nemenej strašidelným menom Max Schreck.

Film sa natáčal v mesiacoch august až október 1921, no málokto už vie, že sa natáčalo aj na Slovensku. Vo filme môžete uvidieť scény z lokalít ako Vrátna dolina, Jánošíkové diery, Oravský hrad, splavovanie Váhu, Starhrad pri Žiline, Dolný Kubín, Nová Lesná, veľa rôznych pohľadov na Tatry ako napr. Poľský hrebeň, Gerlachovský štít, Slavkovský štít, Velický štít, Končistá, Zamrznutý kotol atď. Tento legendárny film je dnes možné nájsť bežne na Youtube.

Vo filme môžete uvidieť tieto zábery: Pohľad na Tatry z okolia Tatranskej Polianky, pohľad na Gerlach až Slavkovský štít (10:04), Poľský hrebeň a Velický štít (14:09), Svišťová dolina a Zamrznutý kotol (14:19), Nová Lesná, pozadí Slavkovský štít (14:45), Velická dolina (16:49), Most na ceste z Tatranskej Polianky na Sliezsky dom (16:41), Mostík cez Velický potok pri Sliezskom dome (17:46).

30 prípadov majora Zemana – 22. diel Tatranské pastorále (1978)

Seriál 30 prípadov majora Zemana natočila v rokoch 1974-1979 Československá televízia pri príležitosti 30 výročia oslobodenia Česko-Slovenska Sovietskou armádou. Každý diel sa odohráva v jednom konkrétnom roku v rozmedzí rokov 1945-1973. Hlavnou postavou je príslušník Zboru národnej bezpečnosti Ján Zeman, ktorého v seriáli stvárnil herec Vladimír Brabec.

22. časť Tatranské pastrorále sa odohráva v roku 1965, natočená však bola v roku 1978. Vo Vysokých Tatrách sa natáča film podľa skutočnej udalosti a jeho režisér verí, že pomôže objasniť doteraz neznámeho vraha mladej ženy. Natáčania sa zúčastní taktiež aj major Zeman a mladý slovenský kriminalista Gajdoš (Emil Horváth ml.). Okrem neho tu jednu z hlavných postáv hrá aj skvelý slovenský herec Štefan Kvietik, či herci ako Viera Strnisková, Elo Romančík a ďalší.

Natáčalo sa napr. v Starom Smokovci, na Bilíkovej chate (ktorá bola pre účely filmu premenovaná na Chatu Šuhaj), na ceste, ktorá vedie na Popradské pleso, panorámy sa natáčali z rôznych podtatranských obcí. Tatranské pastorále môžete nájsť na Youtube.

Vo filme môžete uvidieť tieto zábery: Cesta lanovkou na Skalnaté pleso (9:20), Pohľad na Vysoké Tatry z lietadla pri prílete na letisko Poprad-Tatry (14:21), Cesta Veľký Slavkov – Nová Lesná (15:48), Pohľad do Malej Studenej doliny a na Bilíkovu chatu (17:43), Starý Smokovec (26:30), Taxík na ceste na Popradské pleso (33:10), Starý Smokovec (34:03), Koliba povyše lanovky v Starom Smokovci pri jazierku, ktorá v 80. rokoch vyhorela (48:33), Skalnaté pleso (59:40)

Náčelník Veľký had (1967)

Náčelník Veľký had alebo po nemecky Chingachgook, die große Schlange, je východonemecký film natočený v roku 1967, ktorý predal vyše 5 miliónov filmových lístkov a natáčal sa aj u nás v Tatrách. Hlavnú úlohu si v ňom zahral svetoznámy Gojko Mitić, ktorého môžete dobre poznať ako indiánskeho náčelníka z mnohých filmov, vďaka ktorým sa stal detským idolom svojej doby. Natáčanie okrem Slovenska prebiehalo aj v Babelsbergu (časti Postupimi v Nemecku) a v Bulharsku.

V Tatrách sa natáčalo hlavne na Štrbskom plese, ale i na Sliezskom dome. Kvôli natáčaniu postavili na Štrbskom plese drevený zrub, ktorý tak zakrýval skokanský mostík. Veľmi kurióznou záležitosťou je, že v roku 2018 sa pri každoročnom čistení plesa našiel tomahawk. Natáčalo sa vtedy v septembri, bola veľká zima, herci sa museli ponárať do vody a keďže boli natoľko skrehnutí, tomahawky im vypadávali z rúk. Tento tomahawk je vystavený v Múzeu TANAP-u v Tatranskej Lomnici.

Film je možné zhliadnuť na Youtube.

Vo filme môžete uvidieť napríklad tieto zábery: Štrbské pleso (15:34), Člnkovanie na Štrbskom plese (40:03), Huroni prichádzajú po plese (47:37) a mnohé iné. Dej sa odohráva primárne na plese.

Medená veža (1970)

Medená veža je dobrodružno-romantická dráma z roku 1970 odohrávajúca sa vo Vysokých Tatrách. Natočil ju režisér Martin Hollý podľa námetu Ivana Bukovčana. Film rozpráva príbeh troch kamarátov Pirina, Valéra a R, ktorí pracujú na malej vysokohorskej chate. Po príchode vysokoškolských študentiek, ktoré sa pod chatou opaľujú, sa Pirin bezhlavo zaľúbi do Sašky, ktorú si aj vezme za ženu. Saška s nimi ostáva na chate. Prvotne sa im síce nepáči, že si ich kamarát priviedol na chatu manželku, ale potom si ju obaja obľúbia. Manželský život Pirina a Sašky je zmietaný žiarlivosťou a osobnostnými prekážkami a bohužiaľ končí tragicky.

Troch priateľov si vo filme zahrali Ivan Mistrík, Ivan Rajniak a Štefan Kvietik. Pirinovu manželku Sašku stvárnila Emília Vášaryová. Scenár filmu napísal Ivan Bukovčan. Pre film sa pôvodne zvažoval názov Milenci Stratenej doliny. Scény odohrávajúce sa vo vnútri v chate sa točili na Kolibe v Bratislave a taktiež mnoho filmových záberov na hory boli v skutočnosti kulisy a robili sa v štúdiu. Chatu taktiež postavili pre potreby filmu pri Lomnickom sedle. Chata tam stála až do roku 1974, potom bola postupne demontovaná. Zhotovitelia chaty dostali podmienku, že ju po skončení natáčania musia zlikvidovať. Dnes tam z nej ostalo už iba pár v zemi ukotvených kovových rúrok a rozbitých a schátraných drevených trámov.

Hlavní filmoví aktéri mali aj svojich dablérov pri lození po tatranských štítoch, ktorými boli poprední slovenskí horolezci. Kvietika nahradil Ivan Gálfy, Rajniaka Ivan Urbanovič a Mistríka Ladislav Šedivý. Názov Medená veža bol vymyslený iba pre film. V skutočnosti filmovou „Medenou vežou“ je štít Veľká Vidlová veža. Scenáristi sa pravdepodobne chceli vyhnúť reálnym zemepisným názvom a tak si Medenú vežu vymysleli. Kríž, ktorý vo filme niesol na Medenú vežu Ivan Mistrík a v skutočnosti ho zastúpil Ladislav Šedivý, bol podľa slov Šedivého pre denník sme.sk „vyrobený z novoduru, a preto bol relatívne ľahký. Mal asi pol druha metra, bol upevnený lankami. Nainštalovali sme ho na vrchol, filmári urobili pár záberov – napríklad veľkým transfokátorom z Lomnického sedla, alebo aj z lanovky a bolo hotovo. Kríž spadol sám, asi ho zhodila búrka, náporom počasia nemohol odolať. Filmový kríž bol na jednom z vrcholov Vidlového hrebeňa a ležal tam spadnutý ešte v roku 1978.“

Vo filme môžete uvidieť tieto zábery: Lomnické sedlo (03:11), Veľké Žabie pleso, Mengusovská dolina (03:19), Velické pleso (03:33), Lomnické sedlo (04:32), Kostol sv. Anny, Tatranská Javorina (12:50), Vodopády Studeného potoka (22:44), Lomnický štít (44:20), Dolina Zeleného plesa (49:15), Zastávka električky Tatranská Polianka (57:52), Zelené pleso (59:44).

Marco Polo (2. séria) (2016)

Seriál Marco Polo je americký seriál od spoločnosti Netflix, ktorý je zasadený do prostredia chamtivosti, zrady, sexuálnych intríg a rivality a bol inšpirovaný dobrodružstvom slávneho cestovateľa Marca Pola na dvore mongolského cisára Kublaj-chána v Mongolskej ríši v 13. storočí.

1. séria vyšla v roku 2014, druhá sa na Netflix dostala v júli 2016 a práve táto druhá séria sa natáčala na Slovensku. Okrem Slovenska sa natáčalo v Malajzii a v Maďarsku. Seriál sa na Slovensku natáčal od augusta 2015. Natáčanie sa uskutočnilo vo Vysokých Tatrách, Malej Fatre, Slovenskom raji a Súľovských skalách a trvalo tri týždne. Na natáčaní pracovalo približne 550 zahraničných a 150 slovenských členov produkcie. Slovenský producent Dalibor Vasica uviedol „Začali sme natáčať vo Vysokých Tatrách na Sliezskom dome, potom sme sa presunuli do Národného parku Slovenský raj a nakoniec sme skončili pri Súľovských skalách.“

Ako uvádza portál ČSFD: „Na nakrúcaní scén z Mongolska a Číny, boli v Súľovských skalách ľudia zhruba 20-tich národností z celého sveta, napríklad z Nového Zélandu, Austrálie, Kazachstanu, Číny a Mongolska. Celkový rozpočet produkcie druhej série bol približne 60 miliónov eur, z čoho na Slovensku sa preinvestovali viac ako 2 milióny eur“.

Ak sa pýtate prečo si tvorcovia filmu vybrali na stvárnenie Mongolska práve Slovensko a Maďarsko, odpoveď je jednoduchá. Z logistických dôvodov. Pohyb po Slovensku alebo Maďarsku je jednoduchší a obe krajiny sú v porovnaní s Mongolskom menšie, aby sa celý filmový štáb mohol rýchlejšie presúvať z jedného miesta na druhé. Keďže sa Slovensko, samozrejme, od Mongolska líši v mnohých aspektoch, producenti museli niektoré scény upraviť, aby vyzerali „mongolskejšie“. Avšak ako povedal francúzsky kameraman David Foquin, prostredie nemuseli upraviť až príliš, keďže región Tatier svojimi ihličnatými lesmi pripomína sibírske tajgy, do ktorých sa rozprestiera až Mongolsko. Natáčanie na Slovensku bolo podľa neho omnoho jednoduchšie ako napríklad v Kazachstane (tam sa natáčala prvá séria), kde boli vzdialenosti medzi jednotlivými natáčacími lokalitami väčšie a cestovanie im tak zabralo veľa času.

Filmový štáb pracoval 12 hodín denne, keďže natáčanie prebiehalo iba posledné augustové týždne. Kameramani boli tiež prekvapení vysokými teplotami v našich najmenších veľhorách.

Vo filme môžete uvidieť aj tieto zábery: Epizóda 3: Okolo Velického plesa (8:17), Tomášovský výhľad, Slovenský raj (21:30), Epizóda 6: Súľovské skaly (10:00), Epizóda 7: Pri Velickom plese (8:13), Epizóda 10: Vo Velickom plese (48:07), Panoráma Tatier (30:00).

V súčasnosti môžete nájsť 2. sériu aj na slovenskej verzii Netflixu, či na Youtube 😉

Román pro ženy (2004)

Film Román pro ženy je česká romantická komédia natočená podľa rovnomenného románu Michala Viewegha. Komédia je založená na originálnej situačnej komike, vtipných dialógoch a ľudskom osude. Hlavnou postavou je dvadsaťročná Laura, ktorú vo filme stvárnila slovenská herečka Zuzana Kanócz, ktorá pracuje v redakcii dámskeho týždenníka Vyrovananá žena. Žije s matkou Janou (stvárnila ju česká herečka Simona Stašová), ktorá je vdova. Obe ženy hľadajú toho pravého a stále sa im to nedarí. Jana neznáša „typických Čechov“, keďže s jedným takým dávno chodila. Laura má za sebou tiež pár nepodarených vzťahov až sa nakoniec práve na dovolenke v Tatrách zamiluje do štyridsaťročného Olivera, ktorého si zahral Marek Vašut. Zápletka nastane, keď obe ženy zistia, že Oliver je práve tým „typickým Čechom“ s ktorým pred rokmi chodila Laurina matka Jana.

Film sa natáčal v Prahe a vo Vysokých Tatrách. Medzi miesta natáčania patrí napríklad železničná stanica v Tatranskej Lomnici, lyžiarsky areál na Štrbskom plese, Solisko a Grandhotel Starý Smokovec. Práve v spomínanom Grandhoteli sa natáčalo mnoho scén, medzi ktoré patrí aj známa scéna na balkóne hotela za zvukov kostola. Scény v hoteli sa natáčali za plnej prevádzky hotela.

Vo filme môžete uvidieť aj tieto zábery: Zastávka električky Tatranská Lomnica (17:28), Lyžiarsky svah Park Snow Štrbské pleso (19:12), Lyžiarsky vlek Štrbské pleso (19:30), V Grandhoteli (19:53), Hotelový balkón (21:49), Grandhotel zvonku (23:32), pri chate pod Soliskom (25:23), opäť na lyžiarskom svahu na Štrbskom plese (01:10:22), Stanica lanovky na Štrbskom plese (01:10:33), Chata Solisko (01:12:58).

Šťastný Nový Rok (2019)

Česko-slovenská vianočno-novoročná romantická komédia odohrávajúca sa prevažne vo Vysokých Tatrách. Príbeh sa začína tesne pred Vianocami a končí na Nový rok. Vo filme sa stretne skupina kamarátok, rodiny a cudzincov, z ktorých každý má svoj vlastný príbeh. Počas dovolenky budú čeliť trapasom, nečakaným zvratom, výzvam, či bývalým alebo budúcim láskam. Motto filmu je že láska má veľa podôb, ale nakoniec si každého nájde.

Film režíroval Jakub Kroner a hlavné úlohy si v ňom zahrali herečky Táňa Pauhofová, Antónia Lišková, Gabriela Marcinková, Zuzana Norisová, Emília Vášáryová, Jiří Bartoška, Tomáš Maštalír, Ján Koleník, Jakub Prachař a mnohí iní. Film sa odohráva vo Vysokých Tatrách. Natáčalo sa hlavne v Grand Hoteli Kempinski na Štrbskom plese, v okolí Štrbského plesa, v Starom Smokovci, v Tatranskej Lomnici a na Hrebienku.

V pôvodnej slovenskej verzii filmu hovoria Táňa Pauhofová a Zuzana Norisová svojim materinským jazykom (po slovensky) a do českej verzie sa herečky samy predabovali do češtiny. Táňa Pauhofová (ako predstaviteľka Hana) v jednej scéne hovorí, že je Maša Haľamová a má chatu na Štrbskom plese. Maša bola slovenská spisovateľka a poetka, naozaj na Štrbskom plese žila a má tu aj pamätník.

Premiéra filmu sa uskutočnila v Grand Hoteli Kempinski High Tatras na Štrbskom plese 30.11.2019 za účasti režiséra Jakuba Kronera, scenáristky Adriany Kronerovej a hercov Emílie Vášáryovej, Mareka Majeského, Gabriely Marcinkovej, Jána Koleníka a Jakuba Prachařa.

Pozrite si krátke video z natáčania v Tatrách.

Vo filme môžete uvidieť aj tieto zábery: Štrbské pleso večer (14:36), Grandhotel Kempinski (14:40), Cesta na Štrbské pleso (18:13), Cesta na Popradské pleso (18:22), Starý Smokovec, pri našej Tatranskej informačnej kancelárii (26:36), Grandhotel Kempinski bazén s výhľadom (26:51), Starý Smokovec, Vila Alica, Penzión Tatry, popri ceste Slobody (29:50), Park Snow Štrbské pleso (30:54), Grandhotel Praha, Tatranská Lomnica (33:48), Park Snow Štrbské pleso (45:33), Stanica pozemnej lanovky Starý Smokovec (47:33), V lanovke (51:45), Hrebienok (52:05), Sánkarska dráha (54:37), Na Popradskom plese (01:09:01), Vo veži hotela Kempinski (01:13:32)

Noční jazdci (1981)

Noční jazdci je československá dobrodružná dráma, ktorá je zasadená do prostredia Vysokých Tatier, Belianskych Tatier a Spišskej Magury. Išlo o filmovú koprodukciu Filmového štúdia Barrandov a Slovenskej filmovej tvorby Bratislava a bol nakrútený za spolupráce Správy Tatranského národného parku a Horskej služby vo Vysokých Tatrách. Film rozpráva príbeh o pašovaní koní na slovensko-poľskom pohraničí krátko po prvej svetovej vojne. Proti sebe stoja dve silné osobnosti – vodca pašerákov koní Orban a veliteľ pohraničnej stráže Halva. Jeden má za sebou obyvateľov chudobnej dediny, druhý zákon. Každý z nich háji vlastné záujmy a ich vzájomné stretnutie končí zbytočnou smrťou piatich ľudí. Michal Dočolomanský v úlohe pašeráka koní a Radoslav Brzobohatý ako pražský colník sa v Hollého Nočných jazdcoch stretli v takmer westernovej konfrontácii, zasadenej do neistých a často dramatických rokov novozaloženej Československej republiky. Okrem nich sa vo filme predstavili Leopold Haverl, Jozef Adamovič, Karol Čálik, Ivan Palúch, Soňa Valentová, Ľubomír Paulovič, Hana Gregorová, Jan Kraus, Jiří Krampol a mnohí iní. Práve v priebehu natáčania stretla Hana Gregorová svojho osudového muža Brzobohatého.

Režisér filmu Martin Hollý pre Mladú frontu v roku 1981 povedal: „Mám rád chlapské herectvo, priame, čestné. Také, v ktorom sú chlapi skutočnými chlapmi. Volím si preto aj také témy. Načo je kopa slov. Vždy som za otvorené vzťahy medzi ľuďmi bez diplomatických ťahov a vykrúcačiek. Som za priame a jasné jednanie, aj keď sa ľudia pri ňom pohádajú alebo si dajú do zubov. Len takou cestou sa dá ísť ďalej.“

Literárny scenár k filmu napísal Tibor Vichta, na námete spolupracoval s českými scenáristami Martou Kadlečíkovou a Vítom Olmerom. Film sa nakrúcal väčšinou v exteriéroch vo Vysokých Tatrách (Belianske Tatry, Spišská Magura, Osturňa, Malá Franková). Nakrúcalo sa v ťažkých horských a nepriazňou počasia sprevádzaných podmienkach od 8. júla 1980 (Velická dolina) do 7. októbra 1980. „Viete, Tatry sú čarovné. Tak na pohľad. Ale vždy akoby boli začarované, keď tam človek ide filmovať. A v Tatrách sa dá filmovať len cez letné mesiace… A práve tieto letné mesiace sú nepriaznivé pre filmárov. Keď chytí taký daždivý búrkový rok filmový štáb, je to katastrofa. Nakrúcali sme za veľmi ťažkých podmienok… …Slovom všetko zlé, čo sa týka počasia, nás zdraplo“, spomína na nakrúcanie Martin Hollý pre Film a divadlo z roku 1981.

Film si môžete pozrieť TU!

Vo filme môžete uvidieť aj tieto zábery: Kvetnicové pleso, Velická dolina (00:00:08), Tiesňava Bránka, Zadné Meďodoly (00:07:55), Pod Muráňom, Javorová dolina (00:09:42), Osturňa popisné číslo 275 (00:09:54), Osturňa popisné číslo 279 (00:10:17), Osturňa horiaca horáreň (00:11:51), Osturňa popisné číslo 180 (00:12:11), Kostol sv. Jozefa, Malá Franková (00:15:27)

Orlie pierko (1972)

Orlie pierko je československý dobrodružný film, ktorý voľne nadväzuje na film Medená veža z roku 1970. Film sa opäť natáčal vo Vysokých Tatrách, konkrétne v Starom Smokovci, Hornom Smokovci, Ždiari, Novej Lesnej, Novej Lesnej a v podtatranskom regióne, ako napríklad v Spišskej Sobote, časti Popradu a v Pieninách na Dunajci. Scénar ku filmu napísal opäť Ivan Bukovčan a zrežíroval ho Martin Hollý mladší. Po Orlom pierku napísal Bukovčan ešte tatranský scenár Stratená dolina, ten už však realizoval Martin Ťapák, lebo bol pre vládnu moc prijateľnejší ako Hollý.

Hlavní hrdinovia Starec (Ivan Mistrík) a Valér (Ivan Rajniak), ktorých už poznáme z Medenej veže, sa vracajú späť do Vysokých Tatier do Stratenej doliny po dvoch rokoch z väzenia, ktoré dostali za pašovanie. Financ Perdek (Vlado Müller) im zobral chatu a tak sa dej točí okolo ich pomsty a snahy získať ju späť. Jednu z ďalších hlavných postáv, Prašivca, si zahral aj Július Vašek a dievčinu Tonku Surku, ktorá vo filme uháňa Valéra (Ivana Rajniaka) si zahrala mladučká Andrea Čunderlíková, ktorá vtedy mala iba 19 rokov. Táto herečka si neskôr zahrala Inu v seriáli Nemocnica na okraji mesta z roku 1981. Keďže dobre neovládala dobre slovenčinu, predabovala ju Darina Chmúrová.

Jednou zo zaujímavostí je, že zábery stretnutia hlavných hrdinov s Prašivcom odchádzajúcim z Tatier sa točili na stanici v Tatranskej Lomnici, samotný odchod vlaku bol natáčaný už na stanici Studený Potok. Navyše vlak na zábere z Tatier neodchádza, ale naopak do Tatier prichádza.

Film si môžete pozrieť TU!

Vo filme môžete uvidieť aj tieto zábery: Sobotské námestie, Spišská Sobota, Poprad (00:03:53), Ždiar (00:05:15), Ždiar drevenica popisné číslo 425 (00:06:32), Ždiar popisné číslo 427 (00:07:00), Zlomisková dolina (00:15:59), Lomnický štít (00:16:43), Lomnické sedlo (00:16:53), Chata pod Lomnickým sedlom vo Filmárskom žľabe (00:18:59), Cesta na Popradské pleso (00:36:22), Hotel FIS (00:41:19), Tatranská Javorina 13 (00:44:14), Bazén v Grandhoteli Bellevue, Starý Smokovec (00:45:35), Benzínová stanica Kúpeľná ulica Štrbské pleso (00:50:36), Cesta Štrbské pleso – Vyšné Hágy (00:51:10), Tatranská Javorina cesta (00:54:00), Grandhotel Bellevue, Starý Smokovec (01:00:35), Amfiteáter v Starom Smokovci (01:03:57), Pri jazierku v Starom Smokovci (01:05:05), Železničná stanica Tatranská Lomnica (01:07:16), Železničná stanica Studený potok (01:09:25), Štrbské pleso pod mostíkmi (01:09:36), Pri Hoteli FIS (01:09:50), Bielovodská dolina (01:13:58), Dolina Zeleného plesa (01:21:53), Lomnické sedlo (01:22:27).

Román pro muže (2010)

Román pro muže je česká komediálna dráma z roku 2010, ktorá je založená na rovnomennom románe Michala Viewegha, ktorý pre film napísal aj scenár. Film zrežíroval Tomáš Bařina. Film rozpráva príbeh o troch súrodencoch v strednom veku Cyrilovi (Miroslav Donutil), Brunovi (Miroslav Vladyka) a Anete (Vanda Hybnerová), ktorých rodičia zomreli pri autonehode, keď boli Bruno a Aneta ešte malí a Cyril sa o nich vtedy postaral. Majú veľmi silné puto, no všetci traja sú úplne odlišní. Odchádzajú na výlet do Vysokých Tatier, ktorý platí Cyril. Vzhľadom na to, že Bruno trpí nevyliečiteľnou chorobou, sú ubytovaní v najlepšom hoteli spolu s prostitútkou Tali (Táňa Pauhofová), ktorá má Brunovi splniť všetky jeho posledné priania. Cyril je veľmi arogantný a dominantný a ostatní súrodenci majú problém mu odporovať. Film je plný humorných, ale aj smutných situácii.

Interiérové scény z Tatier sa točili priamo na Štrbskom plese, v Grand hoteli Kempinski. Okrem toho môžete vidieť zábery zo Štrbského plesa, panorámy Tatier, Skalnaté pleso, Lomnický štít. Natáčalo sa taktiež aj v Jasnej v Nízkych Tatrách. Premiéra filmu sa uskutočnila pod holým nebom pri skokanských mostíkoch na Štrbskom plese 11. septembra večer. Premiéry sa zúčastnilo okolo tisíc divákov a aj samotní herci a nevadilo im ani chladné počasie, ktoré sa v ten večer pohybovalo okolo 5°C. Slovenská premiéra filmu predbehla časovo aj tú českú, ktorá sa konala o desať dní nato.

Zaujímavosťou je, že v knihe sa výlet odohráva v Dolomitoch, no vo filme vo Vysokých Tatrách, pretože sú jednoducho lacnejšie. Vanda Hybnerová je nefajčiarka, avšak kvôli filmu musela počas natáčacieho dňa vyfajčiť približne krabičku cigariet. Vo filme tiež odoznelo omnoho menej vulgarizmov ako v knihe. Miroslav Donutil pri natáčani filmu Román pro ženy naliehal na spisovateľa Michala Viewegha, aby napísal pokračovanie tohto úspešného románu, kde by sa jeho postava posunula do stredobodu deja. Viewegh však vytvoril nový príbeh a postavu Cyrila už písal priamo pre Donutila.

Vo filme môžete uvidieť aj tieto zábery: Cesta do Tatier (00:36:38), Hotel Kempinski Štrbské pleso (00:36:58), Hotel Kempinski vo vnútri (00:37:43), Skalnaté pleso (00:51:44), pri stanici lanovky na Skalnatom plese (00:55:10), Lomnický štít (00:57:17), Štrbské pleso (01:09:33), Pohľad na Tatry z cesty pri Veľkom Slavkove (01:10:27), Železničná zastávka Studený potok (01:25:31)

Dôverný nepriateľ (2018)

Česko-slovenský mysteriózny triler o mladých manželoch – Slovenke Zuzane (Gabriela Marcinková) a Čechovi Andrejovi (Vojtěch Dyk), ktorý sa rozhodnú presťahovať z Prahy do Tatier. Andrej pracuje ako programátor v nadnárodnej firme, ktorá vyvíja inteligentný dom, ktorý bude revolúciou v bývaní. Dom je hlasom ovládaný, poskytuje luxus a maximálnu bezpečnosť. Pre dokončenie projektu sa manželia presťahujú do tohto prototypu umiestneného ďaleko od ľudí a uprostred prírody, avšak čoskoro zistia, že dom nie je taký idylický ako sa na prvý pohľad javí.

Natáčanie sa realizovalo v Prahe, Bratislave a v Tatrách a trvalo iba 38 dní. Najväčšou výzvou bolo pre producentov nájsť ten správny dom. Hľadali ho od severného Talianska, cez Poľsko až po pobaltské krajiny. Našli ho nakoniec neďaleko od Prahy, avšak dom mal podľa scenáru stáť na samote, tak ho museli aspoň virtuálne presťahovať do Tatier. Tatranskú scenériu napokon natočili pri Tatranskej Javorine a pomocou počítačových trikov ju do filmu zakomponovali. Okrem Vojtěcha Dyka a Gabriely Marcinkovej sa vo filme predstavili aj Zuzana Porubjaková, Ondřej Malý, Vladimír Hajdu, Roman Luknár, Pavel Rímský a ďalší.

Filmový scenár tvoril Ľubomír Slivka, vznikal niekoľko rokov a inšpiroval sa vlastnou skúsenosťou – „Na začiatku bola moja chalupa, ktorá má deväťdesiat rokov. Partia chlapcov sa snaží vytvoriť inteligentnú domácnosť, a tak trošku z recesie mi to celé nainštalovali na chalupu. Teraz mám drevenicu, ktorá so mnou komunikuje, posiela mi videá, píše SMS-ky.“ Aj preto mal byť film pôvodne komédiou, ale herec Jiří Mádl dohodil producentom na miesto režiséra Karla Janáka a ten si po prečítaní scenára pomyslel, že by bolo škoda nespracovať ho do vážnejšej roviny.

Vo filme môžete uvidieť aj tieto zábery: Tatranská Javorina 51 (00:11:12), Letisko Poprad-Tatry (00:32:43), Panoráma s prirobenými Tatrami v diaľke (00:47:46), Muráň a Kôň nad Tatranskou Javorinou (00:56:22), Tatranská Javorina 51 (01:12:20)

Blood Red Sky (2021)

Tento nemecký akčný horor je z dielne Netflixu, vyšiel 23. júla 2021 a natáčal sa predovšetkým v Českej republike (Praha, Brno, Smilkov, Kouty, Heřmaničky a Arnoštovice), v Nemecku (Lipsko, Kolín nad Rýnom a Düsseldorf), na Slovensku (Poprad) a pár dronových panoramatických záberov bolo natočených aj v Škótsku. Vo filme sa hovorí predovšetkým po nemecky a anglicky. Natáčať sa začalo 2. marca a trvalo iba do 10. marca 2020, keďže pandémia koronavírusu pozdržala natáčanie. Pokračovalo sa opäť v júli, konkrétne od 21. júla do 22. septembra 2020. Film sa mal pôvodne volať Transatlantic 473. Scenár napísal samotný režisér Peter Thorwarth so Stefanom Holtzom počas dlhého letu do USA.

Vo filme Nadja (Peri Baumeister), ktorá trpí záhadnou chorobou, a jej desaťročný syn Elias (Carl Anton Koch) cestujú z Nemecka do New Yorku, aby Nadja podstúpila liečbu jej choroby. Avšak moc nad lietadlom prevezmú teroristi a tak Nadja musí urobiť ťažkú voľbu – ukázať svoju temnú stránku, ktorú roky pred svetom ukrývala a zachrániť syna.

Vo filme okrem nich zažiarili – Dominik Purcell (Prison Break, Blade: Trinity), Roland Møller (Atomic Blonde, Sklenená izba, Rytieri spravodlivosti, Mrakodrap), Alexander Scheer, Kais Setti, Gordon Brown, Bill Morris, Graham McTavish a iní.

Netflix oznámil, že film si počas prvých štyroch týždňov pozrelo približne 50 miliónov užívateľov, čím sa stal doteraz najúspešnejším nemeckým filmom na Netflixe.

Celý trup lietadla bol postavený v opustenej továrni na okraji Prahy a natáčalo aj na brnenskom letisku. Okrem letiska v Brne bolo hojne využívané aj letisko Poprad-Tatry. Domnievame sa, že tomu tak bolo aj z nostalgických dôvodov, keďže preslávený film Nosferatu sa natáčal v Tatrách a podtatranských obciach s množstvom scén s panorámou Tatier. Podobnosť s upírom Nosferatu predstavuje aj samotná hrdinka filmu, ktorá sa na neho až nápadne podobá.
Vo filme sa použili až 4 letiská: Poprad, Brno, Düsseldorf a Leipzig. Práve letisko Poprad-Tatry vo filme predstavuje škótsku vojenskú základňu, kde sa odohráva záver filmu, ktorý však môžeme sledovať hneď na začiatku filmu ako flash forward.

Vo filme môžete uvidieť aj tieto zábery: 00:01:02 (prílet na letisko v Poprade), 00:01:51 (pohľad na vrtuľník s panorámou Tatier v pozadí), 00:02:52 (pohľad na lietadlo na pristávacej dráhe, v pozadí Tatry), 00:03:47 (pohľad na letisko Poprad-Tatry s panorámou Tatier), 01:46:00 (pohľad na Slavkovský štít z lietadla za úsvitu).

Chehre (Tváre) 2021

Chehre (čítaj Čehere) je indický mysteriózno-psychologický triler z roku 2021. Film bol inšpirovaný knihou Friedricha Dürrenmatta Porucha (v nemčine Die Panne, v angličtine A Dangerous Game).

Chehre je príbeh muža menom Sameer Mehra – šéfa reklamnej agentúry, ktorý sa vracia zo služobnej cesty z Himalájí späť do Delhi a cestu mu skríži prevrátený strom. Na ceste stretáva starého muža, ktorý mu navrhne, aby prenocoval u jeho priateľa, kým strom neodtiahnu. Vezme ho do jeho domu, kam postupne prichádzajú ďalší starí priatelia. Títo sa takto stretávajú každý deň a krátia si chvíle na dôchodku hraním svojej najobľúbenejšej hry – hry na súdny proces. Ako dopadne súd so Sameerom Mehrom, ktorý v hre zasadne do lavice obžalovaných? Film je plný zvratov a nič nie je také aké sa zdá.

Bollywoodski tvorcovia natáčali na Slovensku poprvýkrát. Jeden z protagonistov filmu a najväčších hviezd Bollywoodu, Amitabh Bachchan, už v Tatrách síce natáčal, ale na poľskej strane v Zakopanom.

Na Slovensku sa natáčalo iba vo Vysokých Tatrách a konkrétne v okolí Sliezskeho domu. Ten je na snímkach viditeľný v jednom zábere a to konkrétne, keď Sameer Mehra, jedna z hlavných postáv, odchádza z fotenia v horách.

Člen štábu, Poliak Maciej Zemojcin, uviedol, že pôvodne sa malo natáčať v okolí Zakopaného, napokon sa rozhodli pre Sliezsky dom. „Je to najlepšia lokalita, aby sa dali natočiť všetky potrebné zábery a zároveň je možné dostať sa tam vozidlom. V Indii sú síce hory, ale sú oveľa nedostupnejšie. Zároveň zohrali rolu aj financie, keďže natáčanie na Slovensku je lacnejšie, ako napríklad v Rakúsku,“ zdôvodnil Zemojcin. Manažér Sliezskeho domu Peter Andráš zas povedal „Našou výhodou je, že sme hotel so všetkým, čo k tomu patrí, ale len sto metrov od dverí máme tú autentickú vysokohorskú divočinu. Ak by natáčali priamo v divočine mimo hotela, vyšlo by ich to drahšie.“

Protagonista filmu, vtedy 77-ročný Amitabh Bachchan (teraz 79 rokov), jedna z najväčších hviezd Bollywoodu, ktorému sa na Slovensku veľmi páči a váži si najmä pohostinnosť miestnych ľudí povedal: „Slovensko je krásna krajina a určite sa sem plánujem ešte v budúcnosti vrátiť aj s rodinou a stráviť nejaký čas relaxovaním.“ Amitabh Bachchan má vo svojich 79-ich rokoch za sebou 232 celovečerných filmov a 10 TV seriálov. Je hviezdou formátu Toma Hanksa, či Brada Pitta.

V závere filmu sme mali možnosť vidieť aj dobrodružné akčné scény. Tomasz Lewandowski, šéf poľských kaskadérov, počas natáčania filmu prezradil „Máme pred sebou bojové choreografie. Musíme nasimulovať pád herca zo skaly. Nebude to jednoduché, mal by sa pod ním zlomiť útes a on musí spadnúť. V takomto počasí je to tu naozaj dobrodružné.“

Súčasťou filmového štábu sa stal aj personál Horského hotela Sliezsky dom. Ako povedal manažér Sliezskeho domu Peter Andráš, takéto „filmovačky“ sú pre nich veľkým dobrodružstvom. „Stávame sa súčasťou filmového štábu. Ak teraz v ňom Indovia mali 20 vysielačiek, šesť dali nám, aby sme koordinovali úkony, vzájomne si dávali inštrukcie,“ hovorí. Všetko vychádza z toho, že pri výrobe veľkofilmu je treba prísne dodržať termíny. Inak by sa to množstvo scén nepodarilo natočiť včas. Náklady by stúpli o stotisíce eur. Ďalej dodáva „Pri tomto neuveriteľnom hektickom vypätí filmári potrebujú od nás mať ten pocit istoty, že všetko do seba zapadne, že to zvládneme, že ani raz nepochybíme. Osobné poďakovania od Indov boli veľmi srdečné. Dokonca sa rozhodli dať naše logo do titulkov, hoci sme nemali žiadnu takú dohodu.“

Zaujímavé skúsenosti nabrali aj kuchári Horského hotela Sliezsky dom, ktorí si vymenili skúsenosti so špičkovým indickým kuchárom Ashokom. Indovia si varili svoje jedlo, horský hotel im poskytol časť kuchyne. „Naši kuchári sa s ním hneď pustili do odborných debát, vymieňali si informácie. Mne tiež indické pochúťky plné kari korenia veľmi chutili,“ povedal Peter Andráš.

Fil sa začal natáčať 10. mája 2019, na Slovensku sa natáčalo od 10. do 20. decembra 2019. Pôvodne mal film prísť do kín už 17. júla 2020, ale nakoniec bola premiéra pre koronavírus odložená až na 27. augusta 2021.

Slovenský veľvyslanec v Indii Ivan Lančarič, ktorý sa stretol s filmovou posádkou v novembri 2019, vyjadril presvedčenie, že také hviezdne obsadenie filmu priláka na Slovensko mnoho turistov z Indie.

Režisérom filmu je Rumy Jafry a vo filme hrajú Amitabh Bachchan a Emraan Hashmi ako hlavné postavy.Okrem nich si tu zahrali aj Krystle D’Souza, Rhea Chakraborty, Siddhanth Kapoor, Annu Kapoor, Alexx O’Nell, Dhritiman Chatterjee a Raghubir Yadav.

Vo filme môžete uvidieť napr. tieto zábery z Tatier: 00:05:28 (Velická dolina), 00:05:38 (Sliezsky dom), 00:05:40 (Cesta na Sliezsky dom), 00:14:49 (Pod Velickou dolinou), 02:08:51 (Velická dolina), 02:08:52 (Dvojkríž pri Sliezskom dome), 02:09:23 (Pád vo Velickej doline)

Trailer k filmu si môžete pozrieť TU!

Zdroj: TASR, Modrá lanovka, TV JOJ, Webnoviny

Ski Fever (Lyžiarska horúčka) 1966

Romantická komédia z prostredia rakúskych Álp o americkom študentovi hudby, ktorý si zarába peniaze tým, že pracuje ako lyžiarsky inštruktor v obľúbenom letovisku. Jeho práca sa mu znepáči potom, čo zistí, že zahŕňa aj zabávanie hostí po večeroch. To sa však rýchlo zmení, keď vysvitne, že ide o hosťky – mladé dievčatá. Inštruktor si s nikým nezačne, až dokým nestretáva dievča, ktoré sa oňho naoko nezaujíma. Okrem toho sa miestni inštruktori zabávajú stávkami a to tak, že zamestnanci pripojili posteľ v jednej z hosťovských izieb k hraciemu automatu a kedykoľvek sa jeden zo skupiny pokúsi zviesť mladú dámu v izbe, ostatní uzatvárajú stávky na čas, ktorý uplynie, kým automat zaregistruje, že sa na posteli nachádzajú dve osoby.

Film napísal a režíroval Curt Siodmak a je v celom rozsahu po anglicky. Hudbu ku filmu napísali Jerry Styner a Guy Hemric, ktorí boli v roku 1967 za filmovú pieseň „Don’t Gamble With Love“ v tomto filme nominovaní na Zlatý Glóbus, ktorý v tom roku oslavoval 25. výročie. Film bol v nemčine uvedený ako „Liebesspiel im Schnee“.

Spoločnosť Gaumont Pictures mala pôvodne v úmysle tento film natočiť v Garmisch-Partenkirchene, avšak pre nedostatok snehu sa Vysoké Tatry v roku 1966 na približne 7 týždňov stali domovom filmového štábu. Vo filme si zahrali Claudia Martin, Martin Milner, Vivi Bach, Dietmar Schönherr, Toni Sailer, Kurt Grosskurth a iní. Populárny lyžiar Toni Sailer lyžujúci v Lomnickom sedle a nádherné zábery Vysokých Tatier, sa pre Tatry stali obrovskou reklamou.

Film je možné si pozrieť zadarmo na Youtube.

Vo filme môžete uvidieť tieto zábery z Tatier: Zbojnícka chata (00:14:21, 00:14:25, 00:16:14) V Zbojníckej chate (00:15:04), Skalnaté pleso (01:23:43), Skalnaté pleso v pozadí observatórium (01:24:32), Lomnické sedlo (01:26:07, 01:26:15, 01:26:20 – 01:31:00), Drevený kostol sv. Anny v Tatranskej Javorine (00:53:26, 00:53:42), Električka (00:05:09), Veľká Studená dolina (00:18:18, 00:18:36), Lanovka do Lomnického sedla (01:24:43, 01:26:00), Pohľad na Lomnický štít (01:24:25), a iné.