Zvieratá Tatranského národného parku

Živočíšstvo možno v Tatranskom národnom parku možno stretnúť kdekoľvek. Veľký vplyv na tatranskú faunu mali najmä studené obdobia v dobách ľadových, ktoré neskôr vystriedali teplejšie s teplomilnejšími druhmi z východnej či juhovýchodnej Európy. Tatranskú faunu preto charakterizujú rozličné živočíšne zložky.

Členitý reliéf a pestrá paleta biotopov vytvára príležitosť pre existenciu spoločenstiev bezstavovcov, ktoré zhŕňajú rozmanité formy živočíchov. Stavovce sú v TANAP-e zastúpené 11 druhmi rýb a 2 druhmi kruhoústic. Ďalej tu žije 6 druhov obojživelníkov, 5 druhov plazov, 102 druhov hniezdiacich vtákov a 14 druhov cicavcov. Medzi mnohé druhy bezstavovcov i stavovcov patrí napríklad: skokan zelený, skokan hnedý či vretenica severná. Medzi druhy rozšírené najme v hornej hranici lesa sa radí hraboš snežný alebo piskor vrchovský. Charakteristická pre Tatry je ale zložka alpínska – svišť vrchovský tatranský, kamzík vrchovský tatranský a rôzne druhy ulitníkov, pavúkov alebo hmyzu. Zo vzácnych a chránených druhov chrobákov tu nájdeme fúzača zemolezového. Bohatou je i fauna motýľov. Z rýb je dominantný pstruh potočný a hlaváč pásoplutvý. Na Štrbskom plese je evidovaný výskyt geneticky čistej populácie síh maréna. Čo sa týka vtákov, prevládajúca je pinka obyčajná a z významných ohrozených druhov dravých vtákov a sov napríklad orol skalný, orol krikľavý, sokol myšiar či výr skalný. Z veľkých šeliem sa momentálne eviduje silná populácia medveďa hnedého, rysa ostrovida a vlka dravého. Vo vodných tokoch zase loví vydra riečna. Podhorský vegetačný stupeň tvoria najnižšie časti územia s typickými predstaviteľmi ako napríklad hraboš poľný, zajac poľný, jarabica poľná či sokol myšiar. Veľká absolútna i relatívna nadmorská výška Tatier umožnila vznik širokej škály vertikálneho usporiadania živočíšstva.

KAMZÍK VRCHOVSKÝ TATRANSKÝ – na Slovensku nájdeme kamzíka iba v Tatranskom národnom parku a v Národnom parku Nízke Tatry. Ďalšie nájdeme aj vo Veľkej Fatre či Slovenskom raji ale tieto nepredstavujú pôvodnú populáciu. Kamzíky žijú spoločenským spôsobom života. Dospelý kamzík dosahuje hmotnosť do 50 kilogramov. Ruja prebieha v novembri až začiatkom decembra a mladé prichádzajú na svet koncom jari. Dvakrát do roka prebieha kamzíčia inventúra, kedy zamestnanci Štátnych lesov TANAPu a Správy TANAPu spolu s dobrovoľníkmi vyrazia do terénu a v každej doline v Tatrách spočítajú kamzíky.

SVIŠŤ VRCHOVSKÝ TATRANSKÝ – svište žijú spoločenským spôsobom života a vytvárajú kolónie. Obývajú pásmo holín a skalných sutín nad kosodrevinou. Jedine počas vegetačného obdobia si dokážu vytvoriť dostatočné tukové rezervy, ktoré im umožňujú prežiť dlhú tatranskú zimu. Dospelý jedinec dosahuje na konci leta hmotnosť približne 6 kilogramov. Zimu prečkávajú v pravom zimnou spánku 6 až 7 mesiacov. Počas zimného spánku im klesá frekvencia srdca a telesná teplota.

MEDVEĎ HNEDÝ – dospelé samce ukončia svoj zimný spánok najčastejšie koncom februára až začiatkom marca. Na jar prechádzajú svoje teritória a konzumujú akúkoľvek dostupnú potravu. Teritórium si označujú záhryzmi a obtieraním sa o stromy. Približne v polovici apríla postupne opúšťajú svoje brlohy aj medvedice s mláďatami. V letnom období medvedie rodiny ale aj dospelé samotársky žijúce samce intenzívne navštevujú miesta s dostatkom vysokohorských plodov

regiontatry zakopane  sacr_footer

Projekt je realizovaný s finančnou podporou Ministerstva dopravy a výstavby SR