Top udalosti

PIETNA SPOMIENKA NA OBETE HÔR

Festival zdravia, regenerácie a prírody

SHERPA RALLYE

PUTOVANIA ZA HISTÓRIOU

Yaro M. Kupčo – Vysoké Tatry

Tatranské doliny

Tichá dolina

Prvá dolina Vysokých Tatier od západu. Nad jej uzáverom je Ľaliové sedlo, v ktorom sa stretajú Vysoké a Západné Tatry. Dĺžka Tichej doliny je 13,8 km a rozloha 52,3 kilometra štvorcového. Vďaka týmto hodnotám je Tichá dolina najrozsiahlejšou a najdlhšou dolinou Vysokých a Západných Tatier. Východiskom do Tichej doliny je Podbanské. Osou Tichej doliny vedie turistický chodník do sedla Závory. Táto dolina je v spodnej časti prístupná aj cyklistom.

Kôprová dolina

V Kôprovej doline sa prelína krása skalnatých Vysokých Tatier a hôľnatými Západnými Tatrami. Dĺžka doliny je 11 km a má rozlohu 31,3 kilometrov štvorcových. Turistické chodníky vedia k známemu Kmeťovmu vodopádu, Vajanskému vodopádu, k Temnosmrečinským plesám. V doline sa nachádza niekoľko prístreškov a lavičiek. Východiskom je Podbanské a cez Kôprovú dolinu sa môžeme dostať až do Mengusovskej doliny.

Furkotská dolina

Dolina je ohraničená hrebeňmi Krivánskej rázsochy. Má 5,5 km dĺžku a tvorí ju 5 terás, ktoré sú tiež ako plesá dielom ľadovcovej činnosti. V doline sú situované Wahlenbergovo pleso, ktoré je pokryté ľadom 300 dní v roku, Sedielkové plieska, Vyšné a Nižné Furkotské pleso atď. Samotná Furkotská dolina nebýva častým cieľom turistov. Najčastejšie sa cez Bystrú lávku vracajú na Štrbské Pleso po prechode z Mlynickej doliny. Priamo do doliny odbočuje chodník z Tatranskej magistrály medzi Štrbským a Jamským plesom.

Mlynická dolina

Dolina bohatá na prírodné krásy. Jednou z nich je aj známy vodopád Skok, či menej známe plesá ako Okrúhle, Capie, Kozie a Pleso nad Skokom. V ústi doliny leží najnavštevovanejšie Štrbské pleso. Pod jazernou terasou Capieho plesa je pamätná tabuľa pripomínajúca leteckých záchranárov, ktorí tu zahynuli v troskách vrtuľníka pri záchrannej akcii. Cez dolinu vedie žltý turistický chodník k vodopádu Skok až do Furkotskej doliny.

Mengusovská dolina

Mengusovská dolina je 8 km dlhá, rozvetvená, turisticky príťažlivá dolina. Jej vody vytvárajú riečku Poprad. Kratšie túry smerujú zo Štrbského Plesa (červená) alebo zo zastávky Popradské Pleso (modrá) do centra doliny ku Popradskému plesu a na Symbolický cintorín (pamiatka obetiam hôr). Pri Popradskom plese sa dolina člení na severovýchodnú Zlomiskovú a na severozápadnú samotnú Mengusovskú dolinu. Ňou chodník (modrá) stúpa do Hincovej kotliny a do bočnej kotliny Žabích plies (červená). Hincovu kotlinu lemuje skalný amfiteáter Mengusovských štítov, Kôprovského štítu a Čubriny. V závere dominuje Veľké Hincovo pleso (20,08 ha, hĺbka 53,7 m – najväčšie a najhlbšie na slovenskom území Tatier). Cez Vyšné Kôprovské sedlo možný prechod do Kôprovej doliny(modrá) alebo výstup na Kôprovský štít (červená) s výhľadmi do okolitých dolín a na susedné vrcholy. Kotlinu Žabích plies oddeľuje od Hincovej kotliny južný hrebeň dominantného pyramídového vrcholu Volovca. Okolo Žabích plies chodník (červená) stúpa mohutným sklaným prahom (zaistený reťazami) do Dolinky pod Váhou ku Chate pod Rysmi (2250 m, najvyššie položená vysokohorská chata). Cez sedlo Váhy chodník stúpa na najvyhľadávanejší výhľadový vrchol Rysy (2499,6 m, štátna hranica).

Batizovská dolina

Batizovská dolina je južne orientovaná viacstupňová dolina v centrálnej časti Vysokých Tatier. Má dĺžku približne 5 km a je výrazne poznačená ľadovcovou činnosťou. Najkrajším plesom doliny je Batizovské pleso. Okrem neho je tu ešte Malé Batizovské pliesko, Pliesko pod kostolíkom a pod snehom pokryté Batizovské oká. Najkratší prístup k Batizovskému plesu je z osady Vyšné Hágy alebo po Tatranskej magistrále od Popradského alebo z druhej strany od Velického plesa.

Velická dolina

Velická dolina je 6 km dlhá, terasovitá dolina, leží pod východnými svahmi mohutnej rázsochy Gerlachovského štítu (2654,4 m) – najvyšší tatranský vrchol s charakteristickým kotlom na južnom svahu. Nad prvou skalnou terasou pri Velickom plese stojí turisticky vyhľadávaný horský hotel Sliezky dom. Za plesom chodník (zelená) stúpa cez ďalší prah – Večný dážď do príťažlivej trávnatej časti Kvetnica so zanikajúcim plesom rovnakého mena. Popri Dlhom plese v závere doliny chodník zaistený reťazami stúpa do sedla Poľský hrebeň. Možný prechod do Bielovodskej doliny, do Veľkej Studenej doliny (cez sedlo Prielom – zaistený reťazami), alebo na vrchol Východná Vysoká (2428,6 m) (žltá – zaistený reťazami). Výstup sa odmení panoramatickým výhľadom na okolité štíty a do priľahlých dolín.

Veľká Studená dolina

Veľká Studená dolina je 7 km dlhá, turisticky príťažlivá dolina. Za tesným ústím ju v hornej rozšírenej časti člení viacero skalných prahov. Ukrývajú najväčší počet plies (22) zo všetkých tatranských dolín. Na juhu ju lemuje mohutná rázsocha Slavkovského štítu, v závere časť hlavného hrebeňa Vysokých Tatier. Na severovýchode hrebeň Prostredného hrotu. Chodník (Modrá) vstupuje do doliny nad Rainerovou chatou. Nad pásmom lesa a kosodreviny stúpa popri Vareškovom a Dlhom plese ku Zbojníckej chate. Končí tu chodník (žltá), prichádzajúci z Malej Studenej doliny cez Priečne sedlo. Nad chatou popri Zbojníckych plesách chodník prudko stúpa (modrá) do sedla Prielom. Z neho možno zostúpiť do Bielovodskej doliny (modrá), alebo cez sedlo Poľský hrebeň (zelená) do Velickej doliny. Zostup zo sedla Prielom a sedla Poľský hrebeň je zaistený reťazami.

Malá Studená dolina

Malá Studená dolina je 4,5 km dlhá, terasovitá, turisticky často navštevovaná dolina so starou baníckou tradíciou (dolovanie zlata a medi do polovice 19. storočia). Dolným zalesneným prahom padá príťažlivý Obrovský vodopád, ktorý možno obdivovať priamo z tatranskej magistrály (červená). Chodník (zelená) vstupuje do doliny pri Zamkovského chate. Nad pásmom kosodreviny dolinu charakterizuje mohutná skalná terasa (Veľký a Malý svah). Po ich prekonaní popri horolezecky príťažlivej Žltej stene chodník dosahuje Téryho chatu postavenú v roku 1899 v blízkosti Piatich Spišských plies. Dominantnými vrcholmi lemujúcimi záver doliny sú Prostredný hrot, Ľadový štít (tretí najvyšší vo Vysokých Tatrách) a Lomnický štít (druhý najvyšší vo Vysokých Tatrách). Nad chatou chodník pokračuje do bočnej Dolinky pod Sedielkom, kde možno voliť prechod cez Priečne sedlo (žltá, zaistený reťazami) do Veľkej Studenej doliny, alebo výstup (zelená) popri najvyššie položenom tatranskom Modrom plese (2157 m) do sedla Sedielko a ďalej do Javorovej doliny.

Skalnatá dolina

Vďaka turistickým chodníkom a dopravnému spojeniu s Tatranskou Lomnicou (Lanovka na Skalnaté pleso a Lanovka na Lomnický štít) je v lete aj v zime často navštevovanou dolinou. Tvorí ju skalný kotol s pôsobivým záverom, lemovaný Lomnickým štítom, Kežmarským a Huncovským štítom. Prvé turistické zariadenie tu bolo vybudované v roku 1915. Dnes turistom slúži Skalnatá chata a Chata Encián. Na úbočí Huncovského štítu pracuje Observatórium astronomického ústavu SAV. Do záveru doliny nevedú turistické chodníky, okrem výhľadového bodu Lomnické sedlo resp. Veľká Lomnická veža Turisticky najatraktívnejšia je lanovka na Lomnický štít. V zimných mesiacoch a na jar je Skalnaté pleso vyhľadávaným lyžiarskym strediskom vďaka svahu pod Lomnickom sedlom a zjazdovke do Tatranskej Lomnice. Z doliny vedie lanovka do Lomnického sedla.

Dolina Kežmarskej Bielej vody

Dolina sa rozdeľuje na tri odvetvia: Dolinu Zeleného plesa, Dolinu Bielych plies a Predné Meďodoly. Nad dolinou Zeleného plesa sú ešte prahové dolinky: Veľká zmrzlá, Malá zmrzlá a Červená dolina. Najdlhšia z nich je dolina Predné Meďodoly, ktorá má 2 km a jej severná časť patrí do Belianskych Tatier. V doline Kežmarskej Bielej vody sa nachádza najväčšie zoskupenie jazier a to Biele plesá. Prvou známou turistkou v tejto doline bola kežmarská hradná pani Beáta Laski-Kościelecka, ktorú za tento počin čakal trest, manžel ju dal zamurovať do komnaty na Kežmarskom hrade. Dnes sa v doline nachádzajú dve funkčné chaty ( Chata pri Zelenom plese a Chata Plesnivec) a plánuje sa obnova vyhorenej Kežmarskej chaty. Hlavným turistickým východiskom do doliny je parkovisko a autobusová zastávka Biela voda, Tatranská kotlina a Tatranské Matliare.

Javorová dolina

Z pravej strany je ohraničená Belianskými Tatrami. Najvyššia časť Javorovej doliny, ktorá sa stáča na východ nesie názov Zádná Javorová dolina. V doline je tiež situovaných niekoľko plies: Žabie Javorové pleso, ktoré je viditeľné aj z turistického chodníka, Malé Javorové pleso, Kolové pleso, Čierne javorové a Zelené Javorové pleso a mnohé ďalšie. Nachádzajú sa tu aj jediné krasové jazerá vo Vysokých Tatrách – Tiché pleso a Tiché pliesko. Východiskom do doliny je Tatranská Javorina odkiaľ chodník vedie až na Hrebienok. Nad ústím Javorovej doliny je prírodná geologická expozícia s náučnými panelmi, lavičkami a prístreškom.

Bielovodská dolina

V poslednej dobe ľadovej vytvaroval Bielovodskú dolinu ľadovec dlhý 13 km a hrubý 280 metrov. Dolina má 10 km a patrí medzi malebné doliny Vysokých tatier. Spodnú časť tvoria lesy, vyššie sú strmé skalné prahy bočných visutých dolín so zrkadliacimi sa hladinami plies. Medzi najznámejšie v doline patria Hviezdoslavov a Ťažký vodopád. Východiskovým bodom je Lysá Poľana. Dolinou vedie chodník, ktorý pokračuje cez Prielom do Veľkej Studenej doliny. Cieľom nenáročných turistov a cyklistov býva okolie bielovodskej horárne v spodnej časti doliny.

Monkova dolina

Nachádza sa na severe Belianskych Tatier a je dlhá 5 km. Je ľadovcového pôvodu a v závere je ohraničená masívom Hlúpeho a Ždiarskou vidlou. Dolinou vedie jednosmerný náučný chodník, ktorý je otvorený v letných mesiacoch. Východiskový bod je z obce Ždiar.

Zdroj: Tatranské doliny, I. Bohuš ml.

Viac informácii v knižnej publikácii (k dispozícii v Tatranských informačných kanceláriách alebo na www.ibtatry.sk)

doliny-polep

regiontatry zakopane  sacr_footer

Projekt je realizovaný s finančnou podporou Ministerstva dopravy a výstavby SR