tatry ako liek

VĎAKA JEDINEČNÝM LIEČIVÝM ÚČINKOM MIESTNEJ KLÍMY SÚ VYSOKÉ TATRY UŽ ODDÁVNA VYHĽADÁVANÉ NÁVŠTEVNÍKMI Z CELÉHO SVETA

STARÝ SMOKOVEC – NAJSTARŠIA KÚPEĽNÁ OSADA


Stimulom pre vznik najstaršej kúpeľnej osady – Starý Smokovec boli pramene liečivej kyselky, ktoré sa tu dodnes nachádzajú. V roku 1793 tu gróf Štefan Csáky z Iliačoviec dal postaviť prvú zrubovú chatu. Návštevníci relaxovali v tichom prírodnom prostredí, chodievali na nenáročné prechádzky, túry do hôr a mužská časť návštevníkov i na poľovačky. Neskorší nájomca kúpeľnej osady Ján Rainer v roku 1839 zaviedol aj studenú vodoliečbu podľa metódy známeho nemeckého liečiteľa Vincenza Priessnitza.

DR.SZONTAGH A TATRANSKÉ KÚPELE


V roku 1873 získal miesto kúpeľného lekára v Starom Smokovci doktor Mikuláš Szontagh z Dolného Kubína. Ten sa neskôr rozhodol o založenie vlastnej kúpeľnej osady – Nový Smokovec. Dr. Szontagh bol priekopníkom klimatoterapie v Uhorsku a ako prvý zaviedol vo svojich sanatóriách aj zimnú prechádzku. Dovtedy sa o tatranských osadách hovorilo len ako o letoviskách. Postupne i ostatné tatranské osady mali už v čase svojho vzniku a prvotného rozvoja kúpeľné domy s rôznymi liečebnými procedúrami či pohodlné lehárne.


ŠTRBSKÉ PLESO / VYŠNÉ HÁGY / TATRANSKÁ POLIANKA / HREBIENOK  STARÝ SMOKOVEC / NOVÝ SMOKOVEC / HORNÝ SMOKOVEC/ DOLNÝ SMOKOVEC TATRANSKÁ LOMNICA / TATRANSKÁ KOTLINA / TATRANSKÉ MATLIARE 

VZDUCH, SLNKO A ZDRAVIE


Neobyčajná čistota vzduchu, vysoké hodnoty slnečného svitu, presýtenosť tatranského ovzdušia voňavými silicami a mnohé ďalšie aspekty Vás presvedčia o ozdravných účinkoch obľúbenej dovolenkovej destinácie. Vo vyššej nadmorskej výške sa totižto zvyšuje množstvo hemoglobínu ale aj celkové množstvo krvi v tele. Zmenu v organizme spôsobuje aj zvýšená intenzita slnečného žiarenia či zvýšený atmosférický tlak. Neobyčajne čistý vzduch pozostáva z faktu, že sa Vysoké Tatry nachádzajú nad vrstvou prachovej a dymovej zóny, čím je vzduch takmer bez baktérií a alergénov. Slnečný svit sa tu vyznačuje vysokými hodnotami (ročný priemer 1817 hodín) a zosilnenou intenzitou ultrafialového žiarenia, ktoré je v porovnaní s mestskou klímou asi 15-násobné. Čo sa týka atmosférického tlaku, teda tlaku vzduchu, ide o jav vyvolaný tiažou vzduchového stĺpca siahajúceho od nadmorskej výšky až po hornú hranicu atmosféry. Okrem nadmorskej výšky na tento tlak vplýva aj teplota či prúdenie vzduchu.

TATRANSKÝ NÁRODNÝ PARK


TANAP bol vyhlásený už v roku 1949 a je najstarším národným parkom na Slovensku. Tvorí ho najväčšia horská skupina v karpatskom oblúku s najväčším vrcholom – Gerlachovským štítom (2655 m.n.m.). V európskom meradle ide o jedinečnú ochranu flóry a fauny v najvyšších európskych veľhorách ležiacich severne od Álp. Spolu s poľským národným parkom sú Tatry od roku 1933 biosférickou rezerváciou UNESCO. 

KOMPLEXNÁ TERAPIA


Podstatou klimatického kúpeľného pobytu je klimatoterapia, teda jedinečná kombinácia horskej klímy doplnená pobytom na čerstvom vzduchu. Aktívna klimatoterapia presnejšie teda využíva jednotlivé klimatické faktory ako vietor, slnko a tieň a ich kombináciu s kinezioterapiou (turistikou), športovými a outdoorovými aktivitami a tak pôsobí ako komplexná terapia.

KLÍMA


Samotná klíma sa vyznačuje pomernou stálosťou a patrí medzi trvalé fyzikálno-geografické črty miesta alebo krajiny. Koža reaguje na teplotné, mechanické, vlhkostné, elektromagnetické podnety. Sliznica dýchacích ciest zas na plynné súčasti, aerosóly a zmyslové orgány, ktoré sprostredkujú čuchové, akustické a zrakové podnety. Pri zmene klímy sa musí organizmus prispôsobiť zmeneným podmienkam, aby si udržal stabilné vnútorné prostredie. Klimatickou liečbou sa zaoberal i doktor Szontagh, ktorý sa na základe meraní a pozorovania presvedčil, že počas zimných teplotných inverzií je vo vyšších polohách nie len teplejšie, ale je tam aj podstatne viac slnečných dní. Taktiež prichádza k zníženej tenzii kyslíka čo sa vyznačuje nízkym tlakom vzduchu, nižšou priemernou teplotou a presýtenosťou tatranského ovzdušia ozónom.

IDEÁLNA NADMORSKÁ VÝŠKA


Vysoké Tatry preto ponúkajú mnoho možností ako tieto výhody spojiť v nejednu krásnu vychádzku s výhľadmi na slovenské štíty v príjemnom lesnom prostredí, ktoré ponúka primeranú vlahu a presýtenosť celého tatranského ovzdušia. Klimatoterapia pôsobí priaznivo najmä vtedy, keď je iná ako podnebie, v ktorom sa človek bežne pohybuje a za výhodné sa považujú lokality s nadmorskou výškou od 600 do 2500 m. n. m. 

SLOVENSKO A COVID


Celkovo úspešne prekonalo chorenie COVID-19 už niekoľko desiatok tisíc pacientov, z toho na Slovenku cez 253 000. Pretrvávajúce zdravotné ťažkosti a následky ochorenia, ktoré bráni k navráteniu sa do bežného života, pociťuje však stále viac ľudí.

POSTCOVIDOVÝ SYNDRÓM


Množstvo pacientov, dokonca aj tí, ktorí prekonali miernejší priebeh ochorenia, prežívajú i po zotavení stále príznaky tzv. postcovidovového syndrómu. Účinky infekcie na myseľ i telo sú rozmanité a vyskytujú sa predovšetkým u starších ľudí, no ani mladí, vitálni nie sú výnimkou. Medzi najčastejšie príznaky patrí: extrémna únava a slabosť, dusivý kašeľ a ťažkosti s dýchaním, bolesť hlavy, pretrvávajúca strata chuti a čuchu, poruchy spánku i pamäte, vyčerpanie či bolesť v končatinách alebo hrudníku nehovoriac o psychických dopadoch ako je strach zo straty zamestnania, problémy so starostlivosťou o zverené osoby či stúpajúce domáce násilie.

KÚPEĽNÁ LIEČBA POSTCOVIDOVÝCH PACIENTOV


Už v prvých fázach šíriaceho sa ochorenia v roku 2020 si odborníci začali všímať prvé zostatkové príznaky ochorenia u pacientov, ktorí v štatistikách už figurovali ako vyliečení.

,,Od augusta 2020  v odborných databázach začali pribúdať publikácie, najmä z krajín, ktoré výrazne zasiahla prvá vlna pandémie ako Čína, Taliansko, Veľká Británia, Španielsko a USA, o syndróme dlhodobo pretrvávajúcich príznakov, ktoré neboli viazané len na respiračný aparát,“ upresňuje v rozhovore pre Slovenku MUDR. Janka Zálešáková, predsedníčka Asociácie slovenských kúpeľov, a dodáva: ,,Lekári na celom svete sa zhodli, že po infekcii novým koronavírusom môže byť postihnutý takmer každý orgán ľudského tela.“

Mnohé európske krajiny preto začali i s rehabilitačnou liečbou, týchto pacientov. ,,V krajinách s rozvinutým kúpeľníctvom sa táto nová diagnóza objavila najmä v liečebných kúpeľoch,“ objasnila situáciu týkajúcu sa i Slovenka MUDr. Janka Zálešáková. Už v októbri minulého roka Asociácia slovenských kúpeľov totižto prišla s návrhom liečebného programu, vďaka ktorému sa zotavili prví pacienti, ktorí si ale  liečbu museli platiť sami. Po rokovaniach s ministrom zdravotníctva sa však i v tomto ohľade očakávajú pokroky a  liečba trvajúca 21 dní by mala byť časom uhrádzaná zo zdravotného poistenia klienta. O zámere informovala i hovorkyňa rezortu zdravotníctva Zuzana Eliášová.

LIEČEBNÝ PLÁN


Procedúry liečebného plánu by mali zodpovedať vždy konkrétnym ťažkostiam. Pri najčastejších respiračných ťažkostiach to bude napríklad dychová gymnastika, inhalácie, rôzne cvičenia či relaxačné techniky a pri pohybových ťažkostiach zase fyzioterapia, termoterapia, rôzne druhy elektroliečby či vodoliečby, masáží a podobne. Slovenské kúpele už teraz disponujú kvalitnými zdravotníckymi zariadeniami, ktoré sú potrebné pre všetky zdravotné úkony pri liečbe.

Nakoľko sa väčšina slovenských kúpeľov nachádza mimo rušných miest, ich okolie preto je viac než príhodné pre liečbu. Ak sa k tomu pridá i výnimočná čistota vzduchu a vhodné klimatické podnebie, ako je to napríklad aj vo Vysokých Tatrách, dostaneme dokonalé podmienky pre zotavenie.

ZMENY V ORGANIZME


Naše telo sa nadmorskej výške prispôsobuje takmer okamžite. Štúdie zamerané na športovcov ukázali, že hladina hemoglobínu, sa za týždeň strávený vo vysokohorskom prostredí zvýši asi o jedno percento, čo sa následne prejaví zlepšením telesnej výkonnosti o jedno až tri percentá. Vo vyššej nadmorskej výške sa zvyšuje množstvo hemoglobínu v ale aj celkové množstvo krvi. Zmenu v organizme spôsobuje aj zvýšená intenzita slnečného žiarenia. Na Štrbskom Plese sa tiež nachádza podobný atmosférický tlak ako v Alpách vo výške 3000 m.n.m. a možno aj preto sa tu vracajú trénovať športovci z celého sveta.

ŠPORT VO VYSOKÝCH TATRÁCH


Čo sa týka zimných športov tak v roku 1900 sa na Štrbskom Plese uskutočnili Majstrovstvá Európy v rýchlokorčuľovaní. V roku 1903 bola v Tatranskej Lomnici vybudovaná prvá sánkarská dráha a prvé lyžiarske preteky sa konali v Tatranskej Polianke v roku 1911. Majstrovstvá Európy 1925 vo Vysokých tatrách zas dali na Slovensku zelenú kartu kanadskému hokeju. Najväčšou udalosťou však boli Majstrovstvá Európy v roku 1970 na Štrbskom Plese v klasických lyžiarskych disciplínach. Dnes to vo Vysokých Tatrách stále žije hokejom, futbalom, golfom, zjazdovým lyžovaním, bežeckým lyžovaním, tenisom, volejbalom a podobne.

CESTIČKY A TRASY

Vysoké Tatry sú plné prírodných skvostov a dokážu nepochybne liečiť telo i dušu. Nájdete tu množstvo unikátnych príslušníkov fauny a flóry, chránených území či vodných plôch. Na území Tatranského národného parku je obzvlášť výnimočná flóra. Nachádza sa tu vyše 600 km turistických značkovaných chodníkov. Prednosťou je, že sú vhodné pre každého návštevníka. Objaviť môžeme značené lesné cestičky a náučné chodníky pre rodiny deťmi, nenároční turisti sa môžu vydať do dolín, skúsenejší na niektorý zo sprístupnených štítov a pre hendikepovaných je vybudovaných viacero bezbariérových trás. Tatranská magistrála je najvýznamnejšia a najdlhšia značená turistická trasa, ktorá prelína celé južné úbočie Vysokých Tatier od Podbanského až po Veľké Biele pleso. Je značená červenou farbou a dĺžka magistrály je 46,25 km. Trasa vznikla v 30. rokoch 20.storočia a turistov vedie po celej južnej strane Tatier, v najvyššom bode až do 2037 m.n.n. Jedine tu tiež nájdeme rásť jedinečné endemity ako iskerník vysokotatranský, očianka bezosťová či prvosienka dlhokvetá plocholistá.

TIPY NA PRECHÁDZKY


Okruh okolo Štrbského plesa, Štrbské Pleso / Kalvária na Peknú vyhliadku, Starý Smokovec / Jazierka lásky, Štrbské Pleso / Medvedia lúka, Tatranská Lomnica / Náučný chodník Pramenisko, Tatranská Lomnica / Lesopark Kvetnica, Poprad.

TIPY PRE LAHŠIU TURISTIKU


 Vodopád Skok zo Štrbského Plesa / Symbolický cintorín z Popradského Plesa / Hrebienok zo Starého Smokovca / zo Štrbského Plesa na Popradské pleso / Zámkovského chata z Hrebienka / Bilíková chata z Tatranskej Lesnej / Studenopotské vodopády zo Starého Smokovca / Chata Plesnivec z Tatranskej Kotliny / Sliezsky dom z Tatranskej Polianky.


Významnou prírodnou pamiatkou je Belianská jaskyňa v Tatranskej Kotline, ktorá je jedinou sprístupnenou vo Vysokých Tatrách. Od roku 1882 ju navštevujú turisti pre najbohatšiu kvapľovú výzdobu. 

WELLNESS A MODERNÁ MEDICÍNA

Absolvujte ozdravný pobyt pod dozorom lekára v osvedčených prevádzkach alebo v hoteloch či iných ubytovacích zariadeniach pre svoju dovolenku a využívajte benefity tatranského vzduchu. Vysoké Tatry ako klimatické kúpele počas pobytu vonku dotvárajú kompletný balíček wellness filozofie službami, ktoré tu nájdete. Vo wellness centrách na Vás čakajú kombinácie masáží s využitím typických tatranských bylín, starodávne praktiky využívané pre dokonalý pôžitok zo saunovania, relax v parných kúpeľoch či vírivkách s účinnou relaxačnou hudbou. Unikátnou procedúrou pre udržanie zdravia je tiež kryoterapia – kombinácia modernej medicíny a alternatívnej liečby s využitím chladu, ktorý stimuluje telové bunky. Vyvoláva tak produkciu hormónov, perfektné prekrvenie organizmu a relaxačný účinok tela i mysle. Vysokohorské prostredie teda vyhovuje nielen klasickým dovolenkárom ale aj uponáhľaným biznismenom či návštevníkom, ktorí sa radi nechajú rozmaznávať. Ponuka hotelov preto neustále narastá a rozširuje sa aj o moderné kozmetické či beauty procedúry, telové zábaly a SPA kozmetiku.


Zoznam ubytovacích zariadení nájdete TU!

SMOKOVECKÝ PRAMEŇ – HISTÓRIA

Osviežujúca kyselka prameniaca na južnom úbočí Slavkovského štítu spod panensky čistého podložia vo výške 1030 m.n.m. bola najsilnejším stimulom k vzniku prvej tatranskej osady, ktorá po prameni zdedila názov (Zmoka (čierne vodné kura) /Šmeks (Schmecks, nem. – chutní) – Smokovec. Už kráľovský úradník Juraj Wernher (1497-1567), kapitán šarišského hradu, vo svojom diele ,,O podivuhodných vodách Uhorska“ písal o výnimočnosti tatranskej kyselky ako aj učiteľ Juraj Buchholtz st. (1643-1724) vo svojom životopise z roku 1707. Okrem iného tu spomína i štýlovú výstavbu prvých drevených zrubov, kúpeľných domov v okolí prameňov či čerpanie vody. Kyslí prameň spomína i jeho syn Jakub Buchholtz (1696-1758, kežmarský ihlár, mineralóg a botanik, ktorý v roku 1751 viedol cisársku komisiu pri skúmaní nerastného bohatstva Spiša.

Po preskúmaní viacerých minerálnych zdrojov, odporúčal minerálnu vodu z Tatier piť ľuďom denne, hlavne pre jej liečivé a blahodarne účinky. S týmto prívlastkom boli plné demižóny pravidelne prepravované na chrbtoch oslov a koní, dokonca aj pre osobnú potrebu kráľovnej Márie Terézie, na dvor do Viedne (viac ako 400 km!). V čase, keď ju „králi“ pili, mala oranžovú farbu, nakoľko ešte neexistoval spôsob, ako znížiť vysoký obsah železa. Podrobnejší rozbor vôd z prameňov uskutočnil v roku 1772 viedenský profesor Heinrich Johann Crantz, ktorý v nich okrem kysličníka uhličitého a železa objavil aj iné dôležité minerály. Vtedy veľmi uznávaný odborník, vo svojej práci opísal túto vodu ako najlepšiu s akou sa kedy stretol. Už vtedy preukázal, že táto perlivá a železitá tatranská voda lieči nervové poruchy, kožné a pohybové choroby a tiež podporuje trávenie.

V druhej polovici 19. storočia dva smokovecké pramene pomenovali menami Castor a Pollux, podľa dvojčiat z gréckej mytológie. Ľudia si ich názvy často prispôsobovali a menili. Bolo to zavinené aj tým, že voda sa vo veľkom pila po celom Uhorsku, pod rôznym označením v každom jazyku.

TATRANSKÁ MINERÁLKA


Dnes je prameň Smokoveckej kyselky voľne prístupný a veľmi obľúbený miestnymi obyvateľmi či turistami. V roku 2017 sa voda z prameňa začala plniť v novootvorenej plničke do ekologických sklenených fliaš a dostupná je vo vybraných reštauráciách, hoteloch a gastronomických zariadeniach pod názvom TATRANSKÁ MINERÁLKA. Výnimočnosť minerálky spočíva predovšetkým v jej absolútnej čistote. Svetová unikátnosť vyplýva z toho, že neobsahuje žiadne ani len mikrobiologické znečistenie. Má neuveriteľne vyvážený a zároveň ideálny nízky obsah rozpustných minerálov, čo ju predurčuje k celodennému pitiu. Je rovnako vhodná pre deti aj pre dospelých. Za svoje zloženie vďačí hlavne nadmorskej výške prameňa a podložiu, cez ktoré vyviera – žula! Za svoju lahodnú a nezameniteľnú chuť vďačí hlavne ideálnemu obsahu prírodného oxidu uhličitého (CO2). Tatranská minerálka sa tak rokmi určite stala symbolom kvalitného pohostinstva na akciách každého druhu.

ZDRUŽENIE CESTOVNÉHO RUCHU VYSOKÉ TATRY, STARÝ SMOKOVEC – VILA ALICA 36, 062 01 VYSOKÉ TATRY

WWW.TATRY.SK / TATRY@TATRY.SK

Foto: Maťo Maličký, Vladimíra Gašparová, Silvio Pašmík, Jakub Rusnák, Zuzana Tengy, Dominika Štefková, Marián Jacina, TANAWA, s.r.o.

Historické texty: Osudy tatranských osád, 1982, Ivan Bohuš