Výstava Vít Bojňanský a Milan Lukáč – TANDEM

Výstava TANDEM dvoch renomovaných slovenských sochárov je reprezentatívnym výberom nielen ich tvorby, ale aj symbolickým prierezom vývinu sochárstva strednej generácie na Slovensku.

Autorov spája množstvo zaujímavých súvislostí – rovnakí pedagógovia a školy, študijné pobyty a záujem o večné témy umelcov (žena, príroda, história…) inšpirujúce k ich tvorbe.

Vernisáž výstavy sa uskutoční 28.3.2025 o 17:00. Hudobný hosť vernisáže bude Ľubica Čekovská.

Vít Bojňanský (*1962 Bratislava)

Študoval na Strednej škole umeleckého priemyslu a sochárstvo na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave 1981 – 1987  (prof. Ján Kulich). Žije a tvorí v Bratislave – Záhorskej Bystrici a venuje sa sochárskej a maliarskej tvorbe, kresbe ale aj monumentálnym realizáciám. Námetom jeho diel je svet prírody, rozmanité ľudské príbehy, torzá architektúr a priestorové objekty, zvieracie motívy  (kôň, ryby a iné ). Inšpiruje sa literatúrou, hudbou, históriou, či všednými zážitkami dneška.  V jeho tvorbe nájdeme postavy žien, svet fauny a flóry v rôznych variantoch. Zaujímavou symbolikou a metaforou zdôrazňuje posolstvo svojich diel. Okrem sochárstva, kde používa rôzne materiály – bronz, kameň, drevo, hliník, sa často venuje kresbe a maľbe, reflektujúcej na aktuálne témy. Typické pre jeho tvorbu je neustále hľadanie novej štylizácie, ako v sochárskych opusoch, tak aj v maľbe. Jeho práce boli vystavené na desiatkach samostatných či kolektívnych výstavách a prezentované v súkromných zbierkach po celom svete, vrátane prestížnych výstavných siení v Holandsku, Francúzsku, Rakúsku, Nemecku, Španielsku, USA, Taliansku, Poľsku, Kórei, Spojených arabských emirátoch, Číne, Maroku a Českej republike. Za svoju tvorbu získal mnohé ocenenia: v roku 1995 3. cenu na Medzinárodnom sochárskom sympóziu v Cagliari na Sardínii, bol nominovaný na ocenenie Krištáľové krídlo za rok 2014. Z mnohých exteriérových a interiérových realizácii spomenieme súsošie Petra a Pavla v Záhorskej Bystrici, busta Bjornstjerna Bjornsona v Redute Bratislava a sochu Rodiny na námestí v Záhorskej Bystrici.

Milan Lukáč (*1962 Bojnice)

Študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave sochárstvo v ateliéri Ladislava Snopeka a Jána Kulicha (1981-1987). Neskôr u Jeana Cardota na École Nationale Supérieure des Beaux Arts v Paríži. Žije a tvorí v Bratislave. Od roku 1990 pôsobí ako docent na Fakulte architektúry STU v Bratislave. Venuje sa komornému a monumentálnemu sochárstvu, maľbe, kresbe a grafike, zúčastňuje sa medzinárodných sochárskych sympózií. Podobne aj tomuto autorovi učaril svet fauny a flóry. Zobrazenie hmyzu, ale aj sovičiek a iných zaujímavých tvorov s milou dávkou humoru a metafory je pre Lukáča typická. Fascinujú ho „tvary nepotrebných predmetov, ktoré doslúžili svoju pôvodnú púť“. Prácou s predmetmi nájdenými (readymade) im dáva nový zmysel a nás provokuje k zamysleniu. Za svoju tvorbu získal mnohé ocenenia doma aj v zahraničí, napríklad Cenu Martina Benku (1988), Prix-Itinéraire v Salon Levallois (1998). V roku 1990 získal cenu Akadémie výtvarných umení a Francúzskeho inštitútu v Paríži Portrait Paul – Louis Weiller. V roku 2022 získal ocenenie Krištáľové krídlo.  Je autorom niekoľkých významných sochárskych objektov na Slovensku, napr. Pamätník holokaustu v Bratislave, Pamätník politickým väzňom v Žiline, Pamätník Železnej opony na sútoku rieky Morava a Dunaj pod hradom Devín, ktorý odhalila v roku 2008 anglická kráľovná. Vystavoval v mnohých krajinách samostatne, alebo kolektívne s veľkým úspechom.

                Zaujal ma v jednom z rozhovorov výrok Milana Lukáča: „cez internet vôňu lúky necítite, asi by sme mali vedieť, kedy počítač vypnúť“. Vypnite svoje počítače milí priatelia a príďte na výnimočnú výstavu dvoch sochárskych osobností Slovenska.

Mapa