Skalnatá chata

Z histórie:

V Skalnatej doline, niekoľko metrov pod morénovým valom, vo výške 1750 m. n. m., vyčnieval zo svahu mohutný balvan s názvom Skalnaté ohnisko. Pod ním sa ukrývali pred nepriaznivým počasím dávni návštevníci doliny. Skalnaté ohnisko roku 1841 upravili a obmurovali štyria sliezski turisti – Ferdinand Burkhardt, Karol Schneider, Jozef Scholz a autor prvého turistického sprievodcu po Vysokých Tatrách, nysanský lekárnik Karol Lohmeyer s horskými vodcami Jakubom Luxom a Michalom Stüberom. Správu o tom zanechali na drevenej doske, ktorú upevnili na veľkom balvane asi desať krokov juhovýchodne od ohniska. Roku 1932 bola vybudovaná červeno značkovaná ( ) Tatranská magistrála, ktorá vedie priamo okolo Skalnatého ohniska. Vtedy už bolo ohnisko upravené a nazývali ho kavernou alebo chatou. Roku 1877 vylepšil úpravu Skalnatého ohniska vtedajší majiteľ doliny Andor Spóner. Roku 1915, keď už dolina patrila štátu pretvorila armáda na popud Uhorského karpatského spolku ohnisko na útulňu. Práce ukončili v októbri 1915. Pred ohniskom vznikol 150 cm vysoký betónový polkruhový múr a železobetónové zastrešenie nadväzujúce na prírodný tvar skaly. Do múra vsadili zamrežované okno bez možnosti otvárania. Komín odvádzal dym z kozuba. Okolo neho mohlo prenocovať 20 až 25 osôb. Roku 1932 ju prevzal Klub československých turistov. V roku 1934 dostal Michal Tomčík (vyučený garbiar, ktorý spočiatku v Tatrách opravoval chodníky, vykonával údržbárske práce, krátko pôsobil na Chate pod Rysmi a pomáhal bratovi Petrovi na Zbjoníckej chate) možnosť pristaviť ku kaverne riadnu chatu a byť jej správcom. Skalnatá chata sa tak prvý raz stala celoročne prevádzkovanou chatou s prvým chatárom Michalom Tomčíkom a jeho manželkou Zuzanou. Chatu dokončili v roku 1935. Po uvedení do plnej prevádzky mala chata kapacitu 14 lôžok, v jedálni boli 3 stoly, 3 lavice a bývalá kaverna sa premenila na byt správcu s kuchyňou. Jednou z hlavných udalostí v histórii chaty bolo uvedenie do prevádzky visutej lanovky z Tatranskej Lomnice v roku 1937. Obľúbení dlhoroční chatári, manželia Zuzana a Michal Tomčíkovci, ktorí pôsobili na chate v rokoch 1934-1945, niekoľkými úpravami a prístavbami vylepšili objekt, ale najmä svojou starostlivosťou o návštevníkov a srdečnou atmosférou, ktorú tu vytvorili, urobili zo Skalnatej chaty jednu z najpopulárnejších vo Vysokých Tatrách. Tomčíkovcov vystriedal roku 1946 Michal Bobula. Chata získala vďaka prevádzke lanovky novú klientelu a zároveň nebol problém so zavedením elektrického prúdu. Veľkou prestavbou prešla v rokoch 1953 – 1955 pod vedením Rudolfa Preslera, ktorý tu pracoval s manželkou. Vtedy chata získala prístavbu. Lôžková kapacita sa nezmenila, zvýšilo sa len pohodlie ubytovaných. V jedálni sa mohlo súčasne stravovať 29 osôb. Nevyriešený zostal problém s dodávkou vody, ktorú museli na chatu nosiť. Skalnatá chata bola roku 1972, po vyhlásení za nespôsobilú ďalšej prevádzky z hygienicko-epidemiologických príčin, zatvorená. Ako sklad ju prevzali ČSD vozne, ktoré prevádzkovali reštauračné zariadenia v staničných budovách lanoviek. Skalnatá chata slúžila ako sklad do marca 1984. Potom ju prevzala bývalá Správa TANAP-u. Jej prístavbu, ktorá zakrývala ohnisko, zbúrali roku 1985. Roku 1993 TANAP prenajal Skalnatú chatu bývalému tatranskému nosičovi a chatárovi zo Zamkovského chaty, Lacovi Kulangovi, ktorý vrátil chate jej pôvodné poslanie. Otvoreniu chaty predchádzala rozsiahla rekonštrukcia, pri ktorej zaviedli aj vodovodné potrubie, napojené na zdroj v staničnej budove visutej lanovky a vybudovali čističku odpadových vôd. Chata od roku 1994 slúžila verejnosti len obmedzene – turistov obsluhovali cez otvorené okno. Od roku 1996 je v plnej prevádzke.

Zdroje:

BOHUŠ, I. 2011. Tatranské chaty: Majáky v mori skál a snehu, 2. vyd. Tatranská Lomnica: I&B, 2011. 141 s. ISBN 978-80-969017-4-6

www.skalnatachata.sk

Tip na túru:

Rezervujte si ubytovanie

Najbližie podujatia