Podhorie a história

Podhorie je destinácia, ktorá sa rozprestiera v tesnej blízkosti Vysokých Tatier. Rozprestiera sa na území obcí: Stará Lesná, Nová Lesná, Veľká Lomnica, Veľký Slávkov, Mlynica, Štôla, Vernár, Kravany a Liptovská Teplička. Najviac je oblasť vyhľadávaná vďaka lepšej sieti cyklotrás alebo iných chodníkov na beh. Okrem toho sa destinácia môže pýšiť tradíciami a folklórom, ktoré sa tu do dnešného dňa zachovali a domáce obyvateľstvo je na to patrične hrdé.

STARÁ LESNÁ

Obec založená rodinou Barzeviczy v druhej polovici 13.storočia. Ako prvý tu stál kostol, ktorý bol zasvätený apoštolom sv. Petrovi a Pavlovi. Koncom stredoveku bola Stará Lesná vyľudnená, ale už v roku 1631 opäť plná života. V roku 1787 mala obec 72 domov s 508 obyvateľmi, ktorí sa zaoberali prevažne chovom dobytka, výrobou plátna, prácami v lesoch a neskôr i horským vodcovstvom, prácou v hoteloch či priemyselných podnikoch pod Tatrami. Za ČSR obyvateľstvo pracovalo v poľnohospodárstve, lesnom hospodárstve alebo stále v službách turistického ruchu. Dnes je obec Stará Lesná vďaka svojej výhodnej polohe v príjemnom prírodnom prostredí významným turistickým strediskom. Nachádzajú ca tu hotely, rekreačné zariadenia, penzióny, rekreačné chaty a rodinné domy, ktoré ponúkajú svoje služby v oblasti stravovania, športu, oddychu ale aj zábavy.

NOVÁ LESNÁ

V údolí Novolesnianskeho potoka na úpätí Slávkovského štítu leží obec Nová Lesná.  Z historických prameňov sa dozvedáme, že bola založená už v 13.storočí Berzeviczyovcami, ako aj Stará Lesná, pod názvom Villa Menhardi.  Ľudia v oblasti žili však už oveľa skôr. Archeologické vykopávky potvrdili osídlenie už v eneolite. Na neďalekej vyvýšenine Burich boli objavené zvyšky keltského hradiska, ktoré je dôkazom na vtedajšiu dobu mimoriadne vyspelej fortifikačnej techniky. V 12.storočí začína sa usadzovanie Nemcov, ktorí tu začali vyrubovať lesy a urobili z nich ornú pôdu a v úpätí lesov stavali domčeky z dreva. V minulosti sa obyvatelia živili pestovaním ľanu, povozníctvom, poľovníctvom či podomovým obchodom. Žili tu Slováci, Nemci, Maďari, neskôr i Cigáni. Názov tejto obce sa v priebehu času menil. Podľa zakladateľov sa latinsky nazývala Villa Menhardi, Nemci ju volali Menatwatorph, Manardwaldorf a Neuwalddorf, Maďari Erdeufalwa, Felsöwerdewfalwa, Slováci Nowa Lesná. Záľubou i možnosťou zárobku mnohých Novolesňanov bolo horolezectvo a horské vodcovstvo. Najznámejším horským vodcom bol spišský Nemec, učiteľ Ján Still (1805-1890), ktorý prvýkrát vystúpil na Gerlachovský štít už v roku 1834 a od roku 1872 vodieval na Gerlach aj turistov. Okrem Jána Stilla možno spomenúť i iných „starých horských vodcov“, akými boli Martin Spitzkopf Urban a Ján Počúvaj.

VEĽKÁ LOMNICA

Územie Veľkej Lomnice bolo osídlené už pred 4000 rokmi. Dokazujú to významné archeologické nálezy. Na území obce sa nachádza opevnené sídlisko z konca doby kamennej a začiatku doby bronzovej, nazývané Burchbrich.  á. Na území Veľkej Lomnice však žili ľudia aj v ďalších obdobiach vývoja. Od prvého storočia p. n.l. sa tu usadili Kelti. Svedkami doby rímskej sú nálezy rímskych mincí z 2. – 3. stor. a z čias Veľkomoravskej ríše sa vo Veľkej Lomnici našla železná hrivna a slovanská keramika. Prvá písomná zmienka o Veľkej Lomnici pochádza až z roku 1257. Vtedy totiž daroval uhorský kráľ Ondrej II. jednému zo svojich dvoranov, Adolfovi, a jeho sestre Gertrúde, dvornej dáme, časť územia horného Spiša. Adolf so svojou sestrou a jej manželom založili rod Berzeviczyovcov.  Až neskôr, v polovici 13. storočia, sa medzi nimi usadili aj prichádzajúci nemeckí kolonisti, ktorí postupne v obci nadobudli prevahu. V 18. storočí vypukol v obci mor a spôsobil, že polovica obyvateľov vymrela. Do prázdnych domov prichádzalo nové obyvateľstvo, ktoré v obci začínalo nový život. Prichádzali predovšetkým Nemci, a tak až dve tretiny obyvateľstva majú nemecký pôvod. V obci sa nachádza pôvodný neskororománsky rímsko-katolícky kostol sv. Kataríny Alexandrijskej z konca 13.storočia, v 15.stor. goticky prestavaný, ktorý ukrýva vzácne nástenné maľby. Taktiež sa tu nachádza tiež evanjelický kostol, ktorý bol postavený až v roku 1784. V obci sa zachovali aj dva kaštiele – dolný a horný. K historickým pamiatkam obce patrí aj hrob Gregora Berzeviczyho – plodného literáta, a nadšeného propagátora Tatier.

VEĽKÝ SLÁVKOV

Okolie Veľkého Slavkova bolo osídlené nepretržite od eneolitu. Archeologická lokalita na ostrovnom pahorku Burich prezrádza, že kedysi ležala obec severnejšie, bližšie k Tatrám. Najstaršia zmienka o obci však pochádza z roku 1251, kedy jej obyvatelia patrili Turčianskemu konventu a ako Nemci sa usadili na mieste terajšej obce.  Okolo roku 1465 sa dostal do vlastníctva Zápoľských a bol jedným z jedenástich miest patriacich Spišskému hradu. Písomná zmienka o trojdňovom výstupe na tento štít v júni 1664 sa zachovala vďaka Jurajovi Bucholtzovi v opise z roku 1718. Kedysi prevažne nemecká obec – Grosschlagendorf – Veľký Slavkov je dnes modernou obcou a svojou polohou sa stáva ideálnym východiskom pre návštevníkov Vysokých Tatier. Turistom ponúka ubytovanie a stravovanie v útulných penziónoch a rekreačných zariadeniach, ale aj v súkromí.

MLYNICA

Podtatranská obec Mlynica patrila pôvodne k starým slovanským osadám, ktorú po tatárskom vpáde v roku 1241 /1242 doosídlili nemeckí kolonisti. V druhej polovici 13. storočia sa Mlynica dostala do Spoločenstva spišských Sasov, neskôr do Zväzu 24 spišských miest. Etymológia názvu obce svedčí o tom, že je odvodený od potoka, na ktorom kedysi stál mlyn, alebo viac mlynov. Kostol stál v Mlynici už v polovici 13. storočia. Od začiatku bol pravdepodobne zasvätený svätej Margite, panne a mučenici z Antiochie. V prvej polovici 15. storočia bol prestavaný v gotickom slohu. V 16. storočí počas reformácie sa dostal do rúk evanjelikom ako jeden z prvých na Spiši (1545). Katolíkom bol vrátený roku 1672, ale evanjelici a Nemci si v Mlynici udržiavali prevahu ešte veľmi dlho. Podľa kanonickej vizitácie  z roku 1700 žilo v mestečku iba 11 katolíkov a 134 evanjelikov. Začiatkom 20. storočia budapeštiansky rytec Ignác Felsenfeld pre Mlynicu vyhotovil pečiatku s maďarským textom MALOPATAK KÖZSÉG SZEPES VÁRMEGYE.

ŠTÔLA

Obec  vznikla na mieste niekdajšieho benediktínskeho kláštora. Kláštor patril pod cisterciacke opátstvo v Spišskom Štiavniku. Podľa zachovaných písomností, uložených v Spišskej Kapitule, bol kláštor postavený r. 1314 grófom Botysom a grófmi a zároveň aj richtármi Frohlingom z Veľkej a Gottschalkom z Matejoviec. Súhlas na výstavbu kláštora dalo Ostrihomské biskupstvo, ktoré kláštor osadilo rádom benediktínov, aby sa starali o duchovné potreby obyvateľov Batizoviec, Mengusoviec a Gerlachova. Krátko po svojom vzniku kláštor vylúpila zbojnícka skupina a kláštor tak do roku 1319 ostal opustený. Počas husitských vojen a počas nepokojov o uhorský trón asi v r. 1436 kláštor vyhorel a viac nebol obnovený. Budova ostala pustá až do roku 1526. Potom ho Mariassovci dali rozobrať. Severne nad kláštorom bolo niekoľko rybníkov na chov pstruhov, ktorých násypy boli zreteľne zachované až do tzv. kolektivizácie poľnohospodárstva. V čase vyhotovenia prvej katastrálnej mapy, okolo r. 1869, mala obec Štôla 24 domov vrátane školy, mlyna a pastierne.  Zvonička, ktorá je dnes už len historická pamiatka, až do konca 2. svetovej vojny v r. 1945 bola živou súčasťou obce. Kým nebol postavený evanjelický kostol v r. 1870, slúžil zvonček zvoničky na zvolávanie evanjelických bohoslužieb, ktoré sa konali po domoch. Taktiež nočný strážnik, pri nástupe na nočnú službu zazvonil niekoľkokrát zvončekom na zvoničke, aby ľudia líhali na nočný odpočinok s pocitom bezpečia. Hospodárska situácia sa začala lepšiť po roku 1930. V roku 1934 začala firma Baťa s výstavbou fabriky vo Svite, ako aj s výstavbou samotného mesta. Okolo roku 1936 sa začalo s výstavbou cesty Lučivná smer Vyšné Hágy s kockovou dlažbou od Štôly.  Okolo roku 1938 sa začalo so samotnou výstavbou sanatória určeného na liečenie vtedy väčšinou smrteľnej choroby, akou bola tuberkulóza a ktorej liečenie bolo úspešné až po objavení lieku Penicilín. Súčasťou výstavby sanatória boli aj ostatné obytné či iné budovy slúžiace pre potreby sanatória. Až do vzniku 1. ČSR v roku 1918 patrila Štôla medzi malé „zabudnuté“ gazdovské dediny. Po roku 1920 začali Štôlu objavovať milovníci hôr, najmä z Čiech a Moravy.

KRAVANY

Prvá zmienka o obci pochádza z roku 1320. Pôvodné osídlenie sa vyznačuje hustou zástavbou na úzkych parcelách pozdĺž potoka s centrom okolo kostola. V roku 1398 sa tu usadili sedliaci. V tom čase sa osada nazývala aj osadou Michala, ktorý držal obec v prenájme. Aj hora nad Kravjanmi sa volala Michalovou. O tom akú polohu mala osada pri jej vzniku sa záznamy líšia. V Kronike je uvedené, že dedina je postavená na svahu smerom od severu na juh s dvoma radmi drevených domov. Od severu je chránená horami, ktoré ju delia od údolia popradského. V inej knihe sa píše, že dedina má dva rady domov v prostriedku s cestou vedúcou z Kubach do Vikartoviec. Ľudia v tejto dedine hovorili viac poľským ako spišským prízvukom. Je pravdepodobné, že v 15. storočí sem priviedol Poliakov sedliak Hank z Magury a v 16. storočí zase Ľubatovsky, ktorého pamätníkom je blízka hora Ľubošová. Hlavnou dominantou obce je rímsko-katolícky kostol sv .Alžbety z 19.storočia.

LIPTOVSKÁ TEPLIČKA

Liptovská Teplička je súčasťou regiónu, známeho pod názvom Liptov, ktorý sa rozprestiera v údolí horného toku Váhu. Osídlenie Liptova je doložené archeologickými nálezmi z mladšej doby kamennej. Najväčší kolonizačný rozvoj zaznamenal v 13. storočí. Do poslednej etapy kolonizácie Liptova patrí osídlenie juhovýchodnej časti tohto regiónu v prvej polovici 17. storočia. V zalesnených lokalitách pribúdajú obyvatelia tzv. goralskou kolonizáciou a vznikajú nové obce medzi ktoré patrí aj Liptovská Teplička. Na základe výsledkov jazykového výskumu to boli goralský horali z pomedzia Hornej Oravy a Kysúc, ktorí sa tu usadili a zakladali dedinu. Najstaršia písomná zmienka o obci pochádza z roku 1634. Spočiatku obyvatelia mali právo poľovať na divú zver a loviť ryby na základe tzv. šoltýskeho práva. Klčovali lesy a takto získané pozemky používali ako pastviny a ako ornú pôdu. Prameňom finančných príjmov Tepličanov bolo drevorubačstvo v okolitých lesoch, poľnohospodárska produkcia a živočíšna výroba. V roku 1706  postavili drevený kostol, ktorý zasvätili sv. Jánovi Krstiteľovi.

 

regiontatry zakopane  sacr_footer

Projekt je realizovaný s finančnou podporou Ministerstva dopravy a výstavby SR