Ešte stále snehy na Gerlachu – nová kniha ako dar tatranskej krajine
„Zlatá Hora. To starý otec Gerlach za ránky v zime či v lete rád do zlata sa odieva. V tých chvíľach čarovných, keď zahľadí sa naň človek, akoby uvoľnil reťaz, čo spútava jeho krídla vnímania. Do tejto knihy, do jej obrazov z nich pierka popadali. Zo srdca prajem tomu, čo ju otvorí, aby v nej našiel z tých pierok aspoň pár a uložil si ich do takého pocitu blízkeho, aký vo mne pohľad na Zlatú Horu a na naše Tatry vyvolal.“
Takéto krásne verše sú úvodom k novej knihe s názvom Ešte stále snehy na Gerlachu – básne tatranské od Žofii Fridrichovej, ktorá je venovaná Vysokým Tatrám. Okrem básní však v zbierke nájdeme aj umelecké ilustrácie výtvarníčok – Barbory Balážovej a Miriam Veselej. Kniha je zároveň prvou publikáciou Vydavateľstva Ostrica tmavá, ktoré má pod krídlami Kaviareň a čajovňa U VLKA v Starom Smokovci.
Autorka básní neustále pociťuje silnú väzbu s prírodou a všeobecnou krajinou. ,,Často čerpám z pocitu, že som strom, som borovica, som tráva. Mám pocit, že mám v sebe nádobu, ktorá je naplnená vôňami krajiny a občas to v nej zabuble,“ opisuje Žofia Fridrichová. Slová sa postupne skladali do textov a tie následne dostali nový obal i prekvapivý šat v ich usporiadaní. ,,Čaro slova nespočíva v množstve a rôznorodosti slov, ale najmä v ich skladbe, v syntaxi. Každé slovo má svoju energiu, človek ich spojí a energia zo spojenia potom môže vytrysknúť,“ precítene vysvetľuje tvorbu básni autorka Žofia.
Medzi najsilnejšie autorkine momenty patrí ilustrácia nočnej krajiny, ktorá nakoniec tvorí obálku: ,,Bol to prvý obrázok. Dívali sme sa s Miriam (ilustrátorkou) na Tatry od Popradu a presne takto, ako dnes svietil mesiac, bola tma. Ja som jej svietila na papier, na ktorý maľovala. Keď som potom obrázok videla v knihe, uvedomila som si, že to jeden z najkrajších momentov.“ V tesnej spolupráci s ilustrátorkami takto pracovala prvýkrát. Zdieľaním vlastných postrehov si rozdávali energiu a navzájom sa podporovali. Spomínaná umelkyňa Miriam z Galérie tatranský šperk pri básňach sedávala aj niekoľko hodín. Jej akvarelové maľby v publikácií majú rôznu priezračnosť, pôsobia vzdušne a voľne. Pre umelkyňu Barboru šlo o jej štvrtú ilustrovanú knihu a jej obrazy vznikali v Prahe. ,,Čítala som si Žofkine básne verš po verši a pokúsila som sa mať k nim obrazy. ,,Vynárali sa mi z konkrétnych miest v Tatrách. Boli to spomienky, keď som krajinu detailne pozorovala,“ popisuje tvorbu Barbora.
V závere kniha pôsobí ľahko a čisto, akoby si tie ďalšie slová a obrázky mal človek doplniť sám v sebe. Básne, ktoré tu prináša autorka, dovoľujú putovať po krajine každému vo vlastnej fantázií bez obmedzení.
V básňach autorky sa často objavuje i téma vlka. Možno i preto je Kaviareň a čajovňa U VLKA v Starom Smokovci najvhodnejším patronátom tejto 104 stranovej básnickej zbierky. ,,Vlka vnímam ako symbol slobody a táto kniha je dar celej tatranskej krajine,“ dodáva autorka.
Knihu zakúpite aktuálne cez e-shop, osobne v kaviarni i v našich Tatranských informačných kanceláriách – Starý Smokvoec, Tatranská Lomnica.
Celý rozhovor s autorkou Žofiou Fridrichovou nájdete TU.
Celý rozhovor s autorkou ilustrácií Miriam Veselou nájdete TU.
Celý rozhovor s autorkou ilustrácií Barborou Balážovou nájdete TU.
Zdroj a foto: Kaviareň a čajovňa U VLKA
Text: ZCR VT
