Chata Plesnivec

Z histórie:

V roku 1932 si Tibor Gresch, učiteľ a člen Karpatského spolku zo Spišskej Belej, prenajal pozemok pod bývalým Drechslerovým domčekom, ktorý sa okolo roku 1930 už celkom rozpadol. Na jeho mieste vybudoval turistickú chatku. Od svojho vzniku niesla viacero názvov: Edelweisshütte, Protež, Hvezdoň a Plesnivec. Všetky tieto pomenovania predstavujú plesnivec alpínsky, ktorý sa vyskytuje v Doline Siedmich prameňov. Gresch už roku 1933 rozšíril chatku o ďalšiu miestnosť pre turistov. So zvýšením kapacity nesúhlasili zástupcovia pastierskej spoločnosti z obáv pre poškodenie pastvín zvýšeným počtom turistov. Tibora Grescha nakoniec pastierov presvedčil, že turisti pasienky nepošliapu, ale naopak, ich prítomnosť obmedzí pytliactvo. Roku 1936 začal s väčšou prístavbou. Rozhodol sa rozšíriť chatku o dve spoločné spálne, štyri komfortnejšie izby na poschodí, spoločenskú miestnosť a presklenú terasu.

Slávnostné otvorenie zrekonštruovanej chaty bolo 26. júna 1938. Po dokončení prístavby chata poskytovala svojim hosťom až 50 lôžok. Aby boli čo najviac využité, súčasne s prácami na chate vystavali aj nový chodník ponad Červenú hlinu do Predných Med’odolov, pretože pôvodná cesta priamo cez Červenú hlinu bola vystavená padajúcim kameňom, zosuvom pôdy a snehovým lavínam. Ďalším krokom k zlepšeniu turistických trás v okolí bolo vybudovanie nového chodníka na Skalné vráta. Pôvodný chodník viedol priamo žľabom, nový mal pohodlnejšiu trasu popod Kaltsteinove steny.

Aj počas druhej svetovej vojny sa podarilo Greschovi až do roku 1945 udržať chatu v prevádzke. Po skončení vojny Tibor Gresch emigroval a chatu, ako nemecký majetok, skonfiškovali. Kým slúžila v turistickom ruchu, spravoval ju komunálny podnik Tatranské chaty v Tatranskej Lomnici a do roku 1953 podnik RAJ (Reštaurácie a jedálne).

Roku 1954 chatu prevzala bývalá Správa Tatranského národného parku, ako vysunutú výskumnú stanicu. Tá poskytovala prístrešie terénnym pracovníkom, najmä vedcom, ktorí v tom čase vykonávali výskum v oblasti Belianskych Tatier. O nocľažníkov a prevádzku chaty sa, už ako zamestnankyňa TANAP-u, takmer štvrťstoročie starala bývalá kuchárka, Eva Rúžičková-Kasická (1921-2006) z Prahy. V rokoch 1957-1970 okrem iných povinností vykonávala klimatické pozorovania pre Slovenský hydrometeorologický ústav. Trikrát denne merala teploty, vlhkosť, smer a rýchlosť vetra, zaznamenávala oblačnosť, atmosférické zrážky, výšku snehovej pokrývky a priebeh počasia. Po jej odchode do dôchodku miesto chatára nebolo tak skoro obsadené. Kľúč od chaty bol uložený na polesí v Tatranskej Kotline. Odvtedy bola chata prázdna a pustá, nevykonávali sa v nej ani drobné opravy.

Roku 1993 bola chata v reštitúcii opäť prinavrátená mestu Spišská Belá. Mestské zastupiteľstvo odsúhlasilo prenájom schátranej chaty a finančné prostriedky na jej obnovu horolezcovi zo Spišskej Belej, Jánovi Matavovi. Ten začal koncom júna 1993 s rekonštrukciou chaty. Roku 1997 boli stavebné práce ukončené a v júni toho istého roku bola chata skolaudovaná a v októbri slávnostne posvätená.

Dolina Siedmich prameňov je charakteristická pestrým zložením flóry. Nie náhodou ju počas svojho tatranského pobytu v roku 1813 navštívil švédsky botanik prof. Göran Wahlenberg (1780-1851). Svoje poznatky zhrnul v klasickom diele Flora Carpatorum Principalium (Göttingen 1814) s prvou mapou, ktorá zobrazuje vertikálne rozšírenie tatranskej flóry. Roku 2005 odhalili na priečelí chaty Plesnivec pamätnú tabuľu, ktorá pripomína tohto bádateľa.

Zdroj:

BOHUŠ, I. 2011. Tatranské chaty: Majáky v mori skál a snehu, 2. vyd. Tatranská Lomnica: I&B, 2011. 141 s. ISBN 978-80-969017-4-6

Tip na túru:

Rezervujte si ubytovanie

Najbližie podujatia